PRIBYLINA. Do múzea liptovskej dediny pritiahol návštevníkov zaujímavý program. Mnohí z nich ale spozorneli pri kritickom hodnotení súčasnej situácie v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárstve.
„Paradoxné je, že na rozdiel od Slovenska, v Čechách sa rapídne zlepšuje situáciu v chove oviec,“ povedal Igor Nemčok, predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Za ostatné roky sa u susedov zvýšili stavy oviec z 50-tisíc na asi 250-tisíc kusov.
Liptovský chovatelia sa zhodli, že príčinou pozitívneho vývoja v Čechách je fakt, že sa im to rentuje. Ovčiarstvu podľa nich venuje česká vláda veľkú pozornosť. Trend u nás je opačný.
Z troch miliónov stád na našich lúkach a pasienkoch v roku 1989 pasieme teraz iba 300- tisíc. Niektorí si pamätajú, ako v dedinách nebolo domácnosti, v ktorej by nechovali ovce alebo kozy.
Aktuálnu otázku k produkcii jatočného mäsa si položil Ľudovít Urbanovský, predseda občianskeho združenia Bačova cesta.
Bryndzu používali aj ako liek
„Ako je možné, že viackrát premrazené mäso, dovezené z Nového Zélandu, menej kvalitné, je lacnejšie než čerstvá slovenská produkcia?
Urbanovský dodal, že v mliečnej produkcii sa síce odbyt najmä bryndze stabilizoval, ale napriek tomu sa ich očakávania nenaplnili.
Martin Krupa, riaditeľ Liptovského múzea, povedal, že liptovskú bryndzu zmiešanú s bylinami si vážili v minulosti aj ako liek proti rakovine, proti žalúdočným či pľúcnym chorobám.
Chovatelia sa pozastavili aj nad vývojom potravinárskej sebestačnosti, s čím súvisí produkcia chovateľov oviec a kôz. Od roku 1989 sa podľa nich potravinová sebestačnosť znížila z 82 na 36 percent.
Nechýbali ani čuvače
„Nikto nás k tomu nenútil, iba ak trh. Je škoda, že sa nedostávajú našim producentom také dotácie, ako v iných štátoch Európskej únie. Potraviny a energie sú alfou a omegou nášho prežitia, a preto je logické, aby sme sa o to usilovali,“ zhodli sa.
V rámci podujatia Ovčiarskej nedele súťažili kuchárky v tradičnej príprave pravých slovenských bryndzových halušiek. Porote najviac zachutili, podobne ako vlani, halušky z domácej kuchyne z Pribyliny.
Veľký záujem odborníkov sa sústredil na hodnotenie kvality ovčieho mlieka a mliečnych výrobkov. Diváci mali možnosť sledovať priamo na javisku, ako pod rukami skúseného baču Štefana Črepa vzniká ovčí hrudkový syr a kvalitná liečivá srvátka, teda teplá sladká žinčica.
Remeselníci na rínku pred Parížovským kaštieľom a v jeho okolí ponúkali svoje ľudovoumelecké výrobky, znela hudba a spev. Nechýbala prehliadka slovenských čuvačov, medzi ktorými prevládali chovatelia zo susedného Česka.
