LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Martin Pacas má 25 rokov a v mikulášskom NRV Gyme pôsobí od roku 2012. Takisto je víťazom domáceho podujatia Diamond Fight Night, ktoré sa koná v Liptov aréne. Od januára sa mu podarilo zmeniť svoj status a stal sa profesionálom.
Ako si sa dostal k bojovým umeniam?
- K tomuto športu som sa dostal vďaka kamarátovi. Mal som 17 rokov, bol som mladík výbušnejšej povahy a hľadal som šport, v ktorom by som sa mohol vyventilovať a takisto nadobudnúť lepšiu fyzickú kondíciu.
Začiatky sú neľahké, bolo to tak aj v tvojom prípade?
- Prvé tréningy boli veľmi ťažké, pretože to bolo pre telo niečo nové. Prvý raz som ledva zišiel po schodoch. Prvé dva týždne to bolo veľmi bolestivé a často mi bolo z toho všetkého zle, no oplatilo sa vydržať.
Mal si vzor, ku ktorému si vzhliadal?
- Nemal som nikoho konkrétneho. Počas štúdia na strednej škole som v Novej Dubnici videl mojich kamarátov zo školy, ktorí trénovali na betónovom ihrisku. Vtedy ma tento šport oslovil a chcel som byť jedným z nich.
Si z mesta módy, no hájiš farby mikulášskeho klubu NVR Gym.
- Som z Trenčína a momentálne fungujem tak, že pár dní trénujem v Liptovskom Mikuláši, dochádzam do Žiliny alebo Brna. Do tohto regiónu som prišiel prostredníctvom Petra Navrátila. Dá sa povedať, že sa snažím byť všade, kde sa niečo deje a je to finančne dostupné.
Aká je tvoja špecializácia? Si kickboxer, no odskakuješ si aj na iné typy zápasov?
- Začínal som s ortodoxným thajským boxom. Muay Thai znamená kolená, lakte a klinče. Niekedy mi to v zápasoch chýba a v určitých momentoch sa prichytím a poviem si, že tu by ten lakeť sedel, tu mi to chýba.
Čo považuješ za tvoj doterajší najväčší úspech?
- Sú to určite dva profesionálne svetové tituly v ťažkej váhe. Myslím si, že za najväčší úspech posledných mesiacov môžem považovať postup do Holandska v pyramídovom turnaji Enfusion. Postup som si vybojoval na konci apríla v Žiline, kde som porazil Čecha Tomáša Hrona.
Máš z prostredia ringu nejakého vysnívaného súpera?
- Nemám nikoho konkrétneho, ale stane sa mi, že fighterov, ktorých som sledoval, stretnem o rok nato v ringu.
Najbližším cieľom je pre teba Holandsko, alebo plánuješ aj iné zápasy?
- Na jeseň sa rysuje zápas v Číne. Následne by malo byť finále spomínaného turnaja v krajine tulipánov a rok by som mal ukončiť na podujatí Diamond Fight Night.
Je pre teba večer Diamond Fight Night niečím špeciálny?
- V podstate je to pre mňa ešte viac, než bojovať doma, keďže v Liptovskom Mikuláši som sa udomácnil, mám tu veľa známych a priateľov. Je tu o mňa veľmi dobre postarané a cítim sa tu veľmi dobre. To sa snažím oplatiť a ukázať sa v najlepšom svetle.
Priblížil by si nám tvoj zápasový deň?
- Základom je kvalitný spánok, no budím sa skorej. Dám si dobré raňajky a opäť si idem na hodinku pospať. Okolo obeda chodím na kratšiu prechádzku, po ktorej praktizujem strečing, snažím sa porozťahovať a predýchať. Celý deň je viac-menej relax a pohoda.
Uvedomuješ si v zápale boja údery, bolesť a veci spojené s tým?
- Vôbec nie, pretože mne vždy prišlo prirodzené, že keď vás niekto udrie, chcete mu to vrátiť. Aspoň ja som ten typ človeka, pretože, keď niekto štuchne do mňa, automaticky mu to chcem vrátiť.
Azda každý bojovník vstupuje do ringu za sprievodu obľúbenej alebo motivačnej pesničky. Ako je to u teba?
- Ja si vyberám podľa toho, čo ma osloví. Musí to byť atraktívna vec nielen pre mňa, ale aj pre ľudí. Môže to byť nejaká známa československá pieseň, ktorú poznajú a rozumejú jej. Nemám príliš rád premotivované a drsné pesničky.
Ako vyzerá tvoj tréning počas roka?
- Momentálne som vlastne od januára v tréningovom procese. Pauzu si dávam len po zápasoch, ktorá je nevyhnutná pre doliečenie rán po úderoch, hlavne nôh a dva týždne chodím najviac do posilňovne. Týždenne zvládnem 8 až 12 tréningov, čiže trénujem dvojfázovo, no snažím sa počúvať vlastné telo. Obdobie voľna mám väčšinou v lete, keď aj mesiac nerobím žiadnu aktivitu a snažím sa, aby si oddýchla hlava. Vtedy sa snažím robiť čosi iné a nabrať nové sily.
Potom nasleduje objemová a silová príprava, počas ktorej chcem tento rok pridať na svaloch a automaticky na váhe.
Stihol si popri tréningu spoznať Liptov a jeho prírodu?
- Občas chodím na prechádzku na Čierny Váh, v letných mesiacoch rád navštívim Liptovskú Maru, no nedá sa vynechať ani Chopok. Teraz by toho času mohlo byť viac, keďže nemusím chodiť do roboty.
Majú v tomto meste bojové športy budúcnosť?
- V Liptovskom Mikuláši je dlhodobá tradícia a tento šport tu má silné korene. Tréner a promotér v jednej osobe Peter Navrátil patrí k našej špičke a vytvára vynikajúce podmienky. Navyše má kontakty s organizátormi turnajov po celej Európe.
V čom je tajomstvo Petra Navrátila a jeho NRV Gymu?
- Má novovybudovanú telocvičňu, ktorá je na Slovensku unikátna a jednoznačne najlepšia. Spája v sebe tréning, regeneráciu, bar a relax. Táto telocvičňa disponuje množstvom vecí na jednom mieste a je veľmi moderná. Spĺňa štandardy, ktoré nájdeme v krajinách, kde majú bojové športy väčší zvuk.
Od januára si profesionál. V čom si spozoroval najväčšie zmeny?
- V prvom rade mi nechodí na účet výplata, to je taká negatívna zmena (smiech). Mám viacej času na šport, pre samého seba, no na druhej strane si musím sám budovať kontakty so sponzormi a zaobstarať si financie na prípravu. Viac komunikujem s ľuďmi, no nie je to vôbec jednoduché.
