Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Považská lesná železnička ožíva aj po sto rokoch (VIDEO)

V roku 1972 druhú najdlhšiu lesnú železnicu na Slovensku pre jej nerentabilnosť zrušili. V čase najväčšej slávy ju nazývali aj kráľovnou slovenských lesných železníc.

Na začiatku letnej turistickej sezóny sa exponáty v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline znovu rozhýbali. Na Mašinparáde nechýbala ani parná lokomotíva.Na začiatku letnej turistickej sezóny sa exponáty v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline znovu rozhýbali. Na Mašinparáde nechýbala ani parná lokomotíva. (Zdroj: LACO HÁMOR)

KRÁĽOVA LEHOTA. V čase, keď bolo zrejmé, že v údolí Čierneho Váhu bude naposledy znieť piskot parnej lokomotívy, bojoval za jej záchranu Ján Chebeň z Liptovského Hrádku.

Bol neúnavný a do vtedajších okresných novín Liptov nosil svoje príspevky a fotografie, ktorými doslova v hodine dvanástej burcoval, aby sa zachovanie prevádzky Považskej lesnej železnice (PLŽ) stalo vecou verejnou.

Nakrátko prišli
aj filmári z Barrandova

Vtedy už v straníckych a štátnych štruktúrach rozhodli a Chebeňove aktivity mnohí okresní funkcionári pokladali priam za protistranícku, protištátnu provokáciu. V roku 1972, tesne pred zrušením, sa tu usadili nakrátko aj filmári z Barrandova.

Dokončievali „lyrický príbeh o vojne, malých i veľkých láskach a horskej úzkokoľajke, ktorá vedie naprieč osudmi detských hrdinov úspešného českého filmu Vlak do stanice Nebo“.

Po rôznych peripetiách, od otvorenia železničky po sto rokoch, torzo takzvanej statickej expozície majú v rukách priamo v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline nadšenci, dobrovoľníci.

Ako je zvykom, aj teraz v máji na začiatku letnej turistickej sezóny sa exponáty znovu rozhýbali. Na Mašinparáde nechýbala ani parná lokomotíva

„Po rokoch budeme musieť unikátnu parnú lokomotívu – Kačenu, náš príťažlivý technický exponát, na nejaký čas oželieť. Musí sa podrobiť generálke, a tak na budúci rok zrejme na tradičnej Mašinparáde ju návštevníci neuvidia,“ poznamenal Marián Brnický.

Spolu s Mariánom Petráškom i ďalšími členmi občianskeho združenia – Spoločnosť pri Považskej lesnej železnici nadväzujú na aktivity mladých, do roku 1989 známe pod názvom Strom života.

Pekne naleštená 
fučala a dymila

Do kotla lokomotívy zakúrili, aby na najpopulárnejšej parnej mašinke, ktorá už niekoľko rokov v skanzene pod Kriváňom doslova hviezdi, mohli nechať oči všetci prítomní, a to bez rozdielu veku. Je to chvíľa, keď návštevníci zataja dych, deťom sa rozšíria zreničky a pri pohľade na fučiacu, dymiacu, pekne naleštenú parnú lokomotívu snívajú.

„Je to pre turistov príťažlivý program. Sú zvedaví, ako fungovali voľakedy lesné železničky. Existujú plány, aby sme doterajšiu trať z tohto depa posunuli až na rínok ku kostolu, kde by mala stáť železničná stanica a dokonca sa uvažuje aj o tom, aby bola trať až po parkovisko pri hradskej,“ tvrdí M. Petráško.

Celoročne sa podieľa spolu s inými dobrovoľníkmi na prácach, spojených s opravami, rekonštruovaním technických pamiatok v dielňach. Príbeh železnice, svet nových koľajísk, koľajových polí, svet vagónov a lokomotív ožíva a fascinuje nielen romantikov.

Prvý úsek lesnej 
železnice

Úzkorozchodnú parostrojnú lesnú železnicu z Liptovského Hrádku do Liptovskej Tepličky začali stavať v roku 1912 vojenskí zajatci, zväčša Taliani. Pred 100 rokmi, v roku 1916, dali do prevádzky prvý úsek, ktorý zmenil tvár nízkotatranského masívu a odkedy sa začalo voziť vyťažené drevo do Liptova.

Údoliami Bockej aj Čiernovážskej doliny sa odvtedy ozývalo od svitu do mrku pufkanie, hrmot a škripot vozňov, neodmysliteľné pískanie mašiniek. Podobné železnice dali u nás postupne prevádzky aj v Ľubochnianskej a v Korytnickej doline.

Zrušenie železnice 
bolo krátkozraké

Niektoré nákladiská, spravidla pri horárňach, sa používajú dodnes, len s rozdielom – drevo sa v súčasnosti vyváža z Čierneho Váhu na autách. To, čo odviezol voľakedy jeden vagónik, teraz plne naložené auto s výkonom 300 koní.

Ibaže parný rušeň, trebárs ako Kačena, s výkonom 90 koní odviezol nie jeden, ale devätnásť plne naložených vagónov. Nehovoriac o dĺžke drevnej hmoty, ktorá v tom čase mohla dosiahnuť až dvadsaťdva metrov.

I to potvrdzuje nesprávne rozhodnutie. Je mementom krátkozrakého chybného rozhodnutia o zrušení prevádzky na tejto lesnej železničnej trati.

Trať 110 km dlhej úzkokoľajky, ktorá viedla z Liptovského Hrádku až pod Kráľovu hoľu, mal rozchod 760 mm, s najväčším stúpaním od Benkovskej odbočky (56 promile).

V prvých rokoch k najťažším úsekom patrili trate do Benkova, Ipoltice, Svarína, Vyšného Chmelienca a Liptovskej Tepličky.

Pravidelná osobná doprava fungovala od roku 1928 až do roku 1968 trikrát týždenne. Vlakové súpravy jazdili po pôvodných tratiach maximálnou rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu. A kde sa trať kľukatila – ešte pomalšie. V roku 1922 súčasťou vlakového personálu boli dvaja kuriči, dvaja rušňovodiči, jeden vlakvedúci a traja brzdári. V roku 1959 tu pracovalo 112 ľudí.

Zrušili Korýtko 
z Ružomberka

Pred budovou železničnej stanice v Ružomberku je na podstavci parný rušeň Korýtka – tak dôverne nazývali Ružomberčania trať do Korytnice. V 70. rokoch 20. stor. zrušili nielen PLŽ, ale aj Korýtko i lesnú železnicu, prvú elektrifikovanú v Ľubochni. Ani jedna z troch železničiek v Liptove nie je v prevádzke, hoci už v čase ich zrušenia boli turistickou atrakciou.

Chátrajúci depozit z bývalého depa štátnych lesov dokázali do roku 2001 preniesť pod patronátom správcu Liptovského múzea v Ružomberku ako technickú pamiatku do skanzenu pod Kriváňom.

Podvaly, koľajnice, vagóny, podvozky, všetko, čo súviselo so železničkou, je v dobrých rukách. No z pôvodných 160 vozových jednotiek zostalo iba torzo. Väčšina z mobiliáru železničky je historicky cenná. Aj storočný vagón, ktorý familiárne volajú Zetka.

Možno spoja aj skanzen a dolinu

Motorová drezina – motocykel na koľajniciach, slúžila na kontrolu a prepravu správcu trate, pre policajtov, lekárov.

V tom čase sa z liptovskej strany na konečnú do Liptovskej Tepličky dalo previezť najmä železničkou a vlak zastavil aj tam, kde nemal zastávku. Na zábavy chodili cestujúci železničkou hoci aj v noci.

M. Petráško opísal aj plány do budúcnosti. „Návštevník skanzenu by mohol nastúpil pri kostole a vyviezol až k expozícii PLŽ potom a zasa späť. Ak by sa ale postavilo termálne kúpalisko v Liptovskej Kokave uvažovali by sme aj o predĺžení železničky ponad Belú. V tom prípade by už ale našlo o muzeálnu prevádzku, ale o profesionálnu, komerčnú,“ dodal M. Petráško, ktorý si myslí, že etapa, ktorá by spojila Múzeum liptovskej dediny s Račkovou dolinou je tiež reálna.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 894
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 010
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 281
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 491
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 587
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 164
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 122
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 835
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 958
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Už ste čítali?