RUŽOMBEROK. Mikulášsky rodák, ktorý 10. júla oslávi okrúhlu dvadsiatku, bol aj v uplynulej sezóne najmladším hráčom MFK Ružomberok, ktorý zasiahol do majstrovských stretnutí.
Čo to obnáša v kabíne byť stále mladou puškou? Je to ako na vojne? – spýtali sme sa na úvod viacnásobného mládežníckeho reprezentanta.
– V každom klube sú mladí chalani na to, aby aj pomohli, priniesli nejaké pomôcky na tréning a podobne. Vôbec to však neberiem ako dáku činnosť navyše, veď to robím pre mužstvo. Mimochodom, od zimy už nie som v šatni najmladšie ucho. Je ním dorastenec Jakub Kudlička, ročník narodenia 1999.
Na druhej strane, Ružomberok mal na jar v kádri aj dvoch matadorov, ktorý dovŕšili 36 rokov – Martina Jakubka a brankára Ľuboša Hajdúcha. Vlani v lete sa v šatni objavil viacnásobný reprezentant Jakubko, ktorý potom celú sezónu strávil pod Čebraťom. Vykali ste mu zo začiatku?
– To nie. Jakubko bol veľký profesionál na ihrisku i mimo neho a veľmi dobrý človek. Škoda, že skončil s hráčskou kariérou, bude mužstvu chýbať.
S kým si vy najlepšie rozumiete?
– S nikým z mužstva nemám najmenší problém. S každým hráčom si dokážem pokecať. Ťažko vypichnúť s kým najviac. Možno s Martinom Nagyom či Michalom Faškom.
Vráťme sa ešte k predchádzajúcemu ročníku Fortuna ligy. Nastúpili ste v 26 stretnutiach z tridsiatich troch. Takáto vyťaženosť naplnila vaše predstavy?
– Jesennú časť som odohral takmer kompletnú, tuším až na jeden-dva zápasy. Na jar som v prvých piatich kolách nenastúpil vôbec, príležitosť dostávali skúsenejší a starší hráči. Určite ma to mrzelo, cítil som sa trochu odstavený na vedľajšiu koľaj. Išlo o rozhodnutie trénera, ktoré som rešpektoval. Snažil som sa však stále na tréningoch makať a dočkal som sa svojej šance. Samozrejme, najradšej by som vybehol na každý zápas.
Párkrát vás tréneri, či na začiatku Ivan Galád alebo potom Ladislav Pecko, posunuli z obrany aj do stredovej línie. No zdá sa, že stopérsky post je vášmu naturelu najbližší. Máme pravdu?
– Určite. Alternoval som aj v zálohe, hlavne keď bol zranený Martin Nagy, no nebola to celkom moja parketa.
Keďže pod Čebraťom skončil Čech Antonín Rosa, vyzerá to na stopérsky tandem – takmer dvojmetrový Ján Maslo a vy. Ako si s Maslom, ktorý už má kde-čo za sebou, rozumiete?
– S Janom som v uplynulých dvoch sezónach odohral kopec zápasov. Je to skúsený a výborný obranca, veľa vecí som už od neho odkukal. Keď dačo pokazím, vypočujem si právom aj nejaké kritické slovo, ale hlavne sa mi snaží poradiť, usmerniť ma.
Jednou z výziev pre vás je i národný tím do 21 rokov. Bojujete o flek v Hapalovej reprezentácii, ako to vnímate?
– Dostal som pozvanie už na pár zrazov. Dvadsaťjednotku momentálne ťahajú hráči ročníka narodenia 1994 a 1995, ja som deväťdesiatšestka. Verím, že môj čas príde a aj v tomto reprezentačnom tíme sa presadím.
Uplynulý pondelok ste začali s ružomberským mužstvom prípravu na novú sezónu. Ako ste strávili dovolenku?
– Kým vlani som s partiou hráčov bol pri mori v Turecku, teraz som zostal doma. Pri rodine v Liptovskom Mikuláši.
Aké pocity momentálne u vás prevládajú?
– Veľmi pozitívne. Počas dvojtýždňovej pauzy mi futbal začal chýbať. Tešil som sa na štart prípravy. Som rád, že od začiatku tvrdo makáme.
Vedenie MFK ohlásilo prestavbu kádra, jeho omladenie. V mužstve skončili viacerí skúsení harcovníci. Ako to vnímate?
– Je to rozhodnutie klubu. Mne ho nenáleží komentovať ani riešiť. Ja sa sústreďujem predovšetkým na seba, aby som sa posúval vpred.
Pri akejsi výmene generácií väčšia zodpovednosť bude aj na vašich pleciach. Čo vy na to?
– Nad tým sa nezamýšľam. Mojou túžbou je pravidelne hrávať, podávať čo najlepšie výkony a byť prospešný pre tím. Keď hráte na poste stopéra, zodpovednosť je vždy obrovská, či ste mladý, alebo zrelý futbalista. Tak sa k tomu aj staviam.
