RUŽOMBEROK. Niektoré mestá a obce majú všeobecne záväzné nariadenia, ktorými regulujú zakladanie ohňa na verejných priestranstvách vo svojom katastri. V prípade Ružomberka to neplatí. Ale neznamená to, že jeho obyvatelia a návštevníci môžu opekať, grilovať, prípadne variť guláš kdekoľvek sa im zachce.
„Z pohľadu ochrany prírody a krajiny je zakázané zakladať oheň mimo uzavretých stavieb za hranicou zastavaného územia obce, kde platí tretí a vyšší stupeň ochrany prírody,“ skonštatoval Vojtech Olos z odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Ružomberku. Ide napríklad o lokalitu ohraničenú riekou Revúca, objektmi rybného hospodárstva, hrebeňom prechádzajúcim do Ludrovskej doliny, samotnú dolinu či prírodnú rezerváciu Smrekovica.
Na Čutkovo si zvykli
Na zvyšnom území treba prinajmenšom dodržiavať protipožiarne opatrenia, rešpektovať pokyny majiteľa pozemku a nikoho neobťažovať dymom. Na zakladanie ohňa by sa mali používať len vyhradené ohniská. Zriaďovať a označovať ich je povinnosťou vlastníkov lesov a lúk.
V Ružomberku a okolí sa však nenachádza ani jedno, ktoré by mesto oficiálne vyhradilo pre verejnosť. Ľudia si aj napriek tomu zvykli na niektoré miesta, napríklad Čutkovskú dolinu, kde chodia často a v hojnom počte opekať, grilovať a variť guláš.
„Verejný krb vznikol vďaka participatívnemu rozpočtu na Doskočisku na Kalvárii. Čo sa týka ohnísk v dolinách, napríklad na lúke v Čutkovskej doline, nie sú to oficiálne ohniská, vznikli už dávno a ľudia si na ne zvykli,“ povedal asistent ružomberského primátora Michal Praženica a dodal, že mesto problémy s nelegálnymi ohniskami neeviduje. V praxi to teda vyzerá tak, že mesto nič neschválilo, ale posedenia svojich obyvateľov pri ohni na tradičných miestach rešpektuje.
V meste len s parákom
Ak by si chcel niekto opekať na verejnom priestranstve priamo v zastavanom území mesta, podľa Praženicu by sa dostal do problémov s mestskou políciou. V prípade, že by sa skupinka ľudí rozhodla navariť guláš priamo na námestí, môže tak urobiť za niekoľkých podmienok.
„Musia to oznámiť na mestskom úrade a dostať schválenie od prednostu. Založiť otvorený oheň je však zakázané, jediná možnosť je použiť uzavretý kotol s dnom na založenie ohňa, aby bol plameň uzavretý a nedotýkal sa zeme,“ vysvetlil Praženica.
Základom je voda
V každom prípade, ak ide o prípravu jedla pomocou ohňa či uhlíkov v meste alebo v prírode, treba dodržať základné bezpečnostné opatrenia.
„Oheň sa nesmie zakladať tam, kde sa môže rozšíriť, čiže v blízkosti stromov alebo drevených objektov. Vždy treba mať k dispozícii vodu na zahasenie. Ak je vyhlásené zvýšené riziko vzniku požiaru, oheň sa nesmie zakladať nikde v prírode, ani na vyhradených miestach,“ vysvetlil Slavko Hreha, riaditeľ ružomberských hasičov a dodal, že v okrese nie je problém s požiarmi, ktoré by vznikli pri opekaní.
Sťažnosti zatiaľ neboli
V prípade grilovania je to podobné. Pokiaľ prebieha bezpečne a dym nikoho neobťažuje, všetko je v poriadku. V praxi to znamená, že ak chce niekto grilovať na balkóne v paneláku a nebude obťažovať susedov dymom, nemusí sa báť žiadnej pokuty.
Pretože grilovanie na balkóne nie je na Slovensku ničím výnimočným, niektoré mestá alebo domové poriadky ho zakazujú.
„Ešte sme sa s tým nestretli, že by to zakazoval domový poriadok. Neregistrujeme ani žiadne sťažnosti od obyvateľov bytoviek, ktoré spravujeme,“ povedala Dana Sršňová, konateľka ružomberskej správcovskej spoločnosti nehnuteľností ByPo.
Horšie sú odpadky
„Na balkóne negrilujem, lebo susedia by z toho asi nemali radosť. Možno keby som býval na najvyššom poschodí. Keď chcem grilovať alebo opekať, idem do prírody a nájdem si vhodné miesto. Buď použijem staršie ohnisko, alebo si urobím oheň niekde pri vode,“ povedal Ružomberčan Roman.
„Treba sa na to pozerať triezvo. Iba blázon založí oheň v národnom parku, ale na druhej strane si myslím, že ohnisko pri obyčajnom lese alebo na lúke prírodu zásadne neničí. Oveľa horšie je nechať pri ňom konzervy a porozbíjané fľaše,“ dodal.
