LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Za sezónou MFK Tatran Liptovský Mikuláš sa ohliadol hráč, športový riaditeľ a tréner hráčov do 11 rokov v jednej osobe Ján Papaj.
Tatran má za sebou najúspešnejšiu sezónu. Čomu pripisujete výborné výkony počas nej?
- Dosiahli sme opäť historicky najlepšie umiestnenie, keďže sa nám podarilo vylepšiť minuloročnú štvrtú priečku. Bude to asi tým, že káder je pohromade, hráči sa poznajú. Myslím, že sme mali celkom dobrý cit na trénerov, aj keď sme túto sezónu vystriedali až troch. Každý však dokázal nadviazať na svojho predchodcu a mužstvu to len pomohlo. Príchod trénera Kostelného, ktorého poznám z pôsobenia v Prešove, spôsobil, že sme v jarnej časti dominovali, keďže je vyznávačom ofenzívneho poňatia hry.
Keby vám niekto povedal pred sezónou, že do záverečného hracieho dňa budete živiť nádej na Fortuna ligu, čo by ste si pomysleli?
- My sme vedeli, že máme kvalitné mužstvo a predchádzajúci rok nebol náhoda, ale ťažko sme mohli predpokladať, že budeme súperiť s takými mužstvami ako Prešov, Poprad či VSS Košice. Tieto mužstvá disponujú väčším rozpočtom.
Aký ste mali predsezónny cieľ?
- Chceli sme sa dostať do prvej šestky. Pred jarnou časťou sme si v kabíne povedali, že chceme skončiť lepšie ako minulú sezónu, čo sme splnili. Teraz sme dosiahli strop a postup medzi absolútnu slovenskú elitu je veľmi vysoká méta. Neviem, či bude mať ešte mikulášsky futbal podobnú šancu. Možno až v budúcnosti oceníme výsledky, ktoré sme dosiahli v uplynulom ročníku a plne si uvedomíme, že sme boli malý krôčik od postupu.
O postup ste do posledného kola bojovali s Tatranom Prešov, v ktorom ste strávili viac ako šesť rokov.
- Malo to pre mňa špecifický náboj. Bol som aj na poslednom zápase Prešova so Sereďou a bolo to pre mňa dosť emotívne, pretože som rodák z Liptova a momentálne tu pôsobím. Teraz som, pochopiteľne, chcel, aby postúpil L. Mikuláš, ale hovorí sa, že jedno oko plače a druhé sa smeje. Som rád, že postúpil Tatran Prešov, ktorý je môjmu srdcu blízky klub, a nie VSS Košice.
V prípade postupu by musel Tatran splniť kritériá. Išli by ste do toho?
- Kritériá na Fortuna ligu sú veľmi prísne. My aktuálne nespĺňame ani podmienky pre II. ligu a výnimku by sme nedostali. Chýba nám umelé osvetlenie, vyhrievaný trávnik, 1500 miest na sedenie a množstvo ďalších vecí. Preto sme sa aj pustili do rokovaní s Ružomberkom, no voči mestu by bolo nefér, keby sme ho ochudobnili o futbal.
Opäť sa mení model súťaže.
- Sezóna 2016/17 bude posledná, kedy sa 2. liga bude hrať systémom východ a západ. Pôjde o to, aby sme boli v prvej šestke a zabezpečili si miestenku medzi šestnástimi tímami.
Do sezóny je ešte ďaleko, ale hlavným cieľom by malo byť dostať sa medzi spomínaných šesť tímov.
- Presne tak. Do sezóny pôjdeme s tým, aby sme sa umiestnili hore, vyhli sa nepríjemnostiam a zostupu do tretej ligy.
Na súboj o horné priečky treba silný a vyrovnaný káder. Prebiehajú rokovania o možných posilách alebo je, naopak, niekto na odchode?
- Momentálne je záujem takmer o všetkých hráčov, čo nás na jednej strane teší, no zároveň chceme stabilizovať káder a udržať ho pokope, aby sme mali v novej sezóne ľahšiu situáciu. Chlapci sa však chcú posunúť a hrať vyššiu súťaž. Matúš Macík je od 15. júna hráčom Ružomberka. Na pozíciu brankára musíme nájsť adekvátnu náhradu a to je našou prioritou. Prebiehajú aj rokovania s hráčmi, ktorí by nás mohli posilniť.
Má Tatran na čom stavať a zabezpečiť si budúcnosť?
- My sa snažíme vychovávať svoju mládež. Myslím si, že máme z čoho čerpať, keďže v Tatrane pôsobí 220 detí, a to je veľká základňa. Dorastenci skončili druhí v II. lige, keď nestačili len na suverénny Ružomberok. Tento skvelý výsledok sa popri mužoch dostal do úzadia, keď na jar prehrali jediný zápas. Chlapci dostanú možnosť ukázať sa v príprave a je len na nich, či šancu chytia za pačesy.
Ste čerstvý oslávenec, minulý týždeň ste oslávili 37. narodeniny. Ako dlho ešte plánujete potiahnuť hráčsku kariéru?
- Ono sa to ťažko hovorí, koľko plánujem ešte hrať. Vždy si vravím pred sezónou, že najprv ju dohrám a potom sa uvidí. Závisí to od zdravia, ale momentálne sa na to cítim. Ešte jednu druholigovú sezónu určite zvládnem a v priebehu nej sa rozhodnem, čo bude ďalej. Potom by som sa chcel presunúť do nižších súťaží. V Dovalove síce futbal už nie je, ale možnosťou je Liptovský Hrádok, no súťaží je viacej a figuruje v nich takmer každá dedina v blízkom okolí.
Prečo ste sa vrátili do svojho rodného regiónu?
- Futbalový život nie je dlhý, mal som svoje roky a chcel som sa vrátiť domov. Postavil som dom a takisto mám dve malé dcérky. Staršia išla do školy a chceli sme, aby sa pripravila a zvykla si na nové prostredie, keďže sa narodila v Prešove. Vždy som hovoril, že sa chcem vrátiť a 15-ročné skúsenosti, ktoré som nadobudol, zúročiť a pomôcť liptovským futbalovým klubom.
Vieme, že okrem hráčskej roly plníte aj funkciu športového riaditeľa a trénera mládeže.
- Momentálne zastávam viacero funkcií. Povinností je dosť a uvažujem nad tým, že ich v budúcej sezóne trocha skrešem.
Ako je hráč Ján Papaj spokojný so športovým riaditeľom Jánom Papajom?
- Musím byť spokojný, pretože som dotiahol skvelého trénera, ktorý nám pomohol dostať sa na horné priečky. Uvidíme, či sa mi teraz podarí vhodne doplniť káder a plnohodnotne nahradiť hráčov, ktorí Tatran cez leto opustia.
Plánujete s postupom času zasadnúť na trénerské kreslo?
- To je hudba budúcnosti. Ak zostaneme v II. Lige, tréner bude musieť disponovať pro licenciou. Plánujem, že na budúci rok by som sa dal na ďalšie štúdium na licenciu UEFA a potom sa uvidí, či skúsim aj tú najvyššiu trénerskú triedu.
Čo by ste poradili chlapcom, ktorí sa chcú podľa vášho vzoru dostať z dediny na profesionálnu úroveň?
- Základom je tvrdá práca, nesmú si nič uľahčovať. Ja osobne som dlho hral najnižšiu súťaž v Dovalove a potom som prešiel na dva roky do L. Hrádku. Úplnou náhodou som sa dostal do profesionálneho futbalu a nikde nie je napísané, že sa to nemôže podariť aj ďalším. Tým, že niečo vypúšťajú alebo si niečo zľahčujú, ubližujú sami sebe.
