ŠTIAVNIČKA. Podľa zákona o pohrebníctve majú mestá a obce povinnosť postarať sa o svojich zosnulých obyvateľov, ktorí nemajú žiadnych príbuzných, alebo nie sú známi. Platí to aj v prípade, že zomrú v inom meste alebo obci.
Ak zomrie človek, ktorého trvalý pobyt sa nepodarí vypátrať, pohreb musí podľa zákona zabezpečiť samospráva, v ktorej zomrel.
Hoci zákon hovorí jasne, v praxi sa stáva, že mestá a obce odmietajú pochovať, alebo zaplatiť pohreb svojich obyvateľov, ktorí zomreli inde.
Klienti sú z rôznych regiónov
V okrese Ružomberok s tým majú problém najmä v Štiavničke, kde je Liečebňa dlhodobo chorých, a v Likavke, kde sa nachádza domov sociálnych služieb. Klienti týchto zariadení sú často z iných regiónov a keď zomrú a nikomu sa nepodarí nájsť ich príbuzných, pochovávanie zostáva na obciach, kde skonali.
„Mali sme niekoľko prípadov, keď nebožtík nemal žiadnu rodinu, ale vedeli sme, kde má trvalý pobyt. Zabezpečili sme pohreb alebo spopolnenie a kontaktovali sme jeho domovskú obec, aby prevzala finančné náklady. Vo viacerých prípadoch to odmietli,“ skonštatoval starosta Štiavničky Ladislav Zvara.
Samosprávy podľa neho argumentovali tým, že zákon to neprikazuje im, ale Štiavničke. Vysvetlili si ho teda po svojom, no nesprávne.
Faktúru nechce nikto uhradiť
„Naposledy sme sa postarali o zosnulého z Martina a faktúru za pohrebné služby sme poslali mestu. Odmietli ju zaplatiť s tým, že sú v nútenej správe a nikto im nevystavil objednávku,“ vysvetlil Zvara.
Hovorkyňu Martina Zuzanu Kalmanovú sme požiadali o objasnenie aj my.
„Mesto Martin podľa zákona zabezpečuje pohreby pre obyvateľov iných miest alebo obcí bez príbuzenstva, ktorí umreli v našej nemocnici a vôbec nie sú z Martina, niekedy ani z blízkeho okolia, a to aj vtedy, keď sa dohľadali príbuzní a tí ich odmietnu pochovať,“ znela vyhýbavá odpoveď.
Kto napokon zaplatí faktúru za pohreb sme sa od mesta nedozvedeli.
Vyriešili to až argumenty právnika
Podobný problém mala obec s mestom Krupina, ktoré tiež odmietlo zaplatiť pohreb svojho občana, ktorý zomrel v liečebni v Štiavničke. Krupina nakoniec faktúru uhradila, ale predchádzalo tomu niekoľko listov od starostu a právnika.
„Zosnulých treba pochovať alebo spopolniť, s tým nemáme problém a zabezpečíme to, ale keby sme to mali všetko platiť, výrazne by to zasiahlo náš rozpočet a nikto nám výdavky nepreplatí. Domovské obce pritom dostávajú na svojich obyvateľov podielové dane,“ povedal Zvara.
Cena najlacnejších pohrebov alebo kremácií sa pohybuje od tristo do päťsto eur.
Notári sa pýtajú aj na cennosti
Štiavničke pritom nekomplikuje situáciu len platba za pohreb, ale aj zložitá administratíva, obmedzený počet hrobov na miestnom cintoríne, následná starostlivosť o ne, náklady na právnika či dedičské konanie.
„Musím chodiť do iných miest k notárom riešiť pozostalosť a dostávam aj otázky, či zosnulý nemal pri sebe drahé kovy a podobne. Ja tých ľudí pritom ani nevidím, len v truhle, keď ich pochovávame,“ priblížil starosta Zvara.
Príbuzných hľadajú povinne
Obec Štiavnička doposiaľ pochovala na svojom cintoríne troch cudzích ľudí a ďalším najmenej pätnástim zabezpečila pohrebné služby. K niektorým sa neskôr prihlásili príbuzní, ale podľa starostu bol každý prípad komplikovaný a museli sa s niekým doťahovať.
Liečebňa dlhodobo chorých v Štiavničke má približne 50 pacientov v ťažkých stavoch a ich úmrtnosť je pomerne vysoká. Hoci väčšina z nich pochádza z okolia, dostávajú sa tam ľudia z celého stredného a severného Slovenska, teda nielen z iných okresov, ale aj krajov.
„Ide väčšinou o starších pacientov s viacerými chorobami, ktorí stratili pohybové schopnosti alebo sa duševne zmenili a stratili sebestačnosť. Všetkým robíme povinnú anamnézu príbuzných a niekedy zistíme, že pacient nemá príbuzných a je bezdomovec. Keď zomrie, nastávajú problémy,“ povedal primár zariadenia Pavel Chrenko.
Viacerí sú obyvateľmi Likavky
Domov sociálnych služieb v Likavke má kapacitu 250 klientov. Aj keď sú to väčšinou seniori s rôznymi chorobami, ich stavy nie sú také ťažké ako v Štiavničke a v zariadení žijú aj niekoľko rokov. Tiež pochádzajú z rôznych kútov, ale viac ako stovka z nich má trvalý pobyt v Likavke.
„Za posledné dva roky sme pochovali štyroch ľudí zo sociálneho zariadenia. V každom prípade sa dodatočne našli príbuzní a pohreb zaplatili. Ale pochovali sme aj nebožtíkov, ku ktorým sa nik neprihlásil a išlo to na trovy obce. Ešte sme nemali prípad, že by sme museli vymáhať pohľadávky od inej obce alebo mesta,“ skonštatoval Marián Javorka, starosta Likavky.
Nerobia z toho žiadnu tragédiu
Klienti domova sociálnych služieb majú založené interné účty a keď im na nich zostane nejaká hotovosť, obec si môže v rámci dedičského konania nárokovať vyrovnanie výdavkov za pohreb. Nie vždy však majú klienti na účte dostatok peňazí.
„Niekedy to musí zaplatiť obec, ale nerobíme z toho tragédiu. Vždy zabezpečíme dôstojný pohreb, ako sa patrí. Výdavky nám kompenzujú podielové dane, ktoré dostávame za klientov zariadenia prihlásených na trvalý pobyt v Likavke,“ povedal starosta obce, ktorá má približne tritisíc obyvateľov.
„Sú to pre nás výdavky, ale nie likvidačné. Pre menšie dediny s menším rozpočtom sú to problémy úplne iných rozmerov. V našom zariadení tiež umierajú ľudia prirodzene, v Štiavničke je to iné,“ uzavrel.
