Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Opité medvede zaspávajú kade-tade po Jakubovanoch

Problémy s najväčšou slovenskou šelmou spôsobuje starý slivkový sad. Je husto zarastený a ľudia sa doň boja chodiť, pretože nevedia, kde doslova drieme nebezpečenstvo.

Mladí Jakubovanci zostávajú buď v starších rodinných domoch, ktoré si prerobia, alebo sa sťahujú tam, kde je dostatok pozemkov, napríklad do vedľajšieho Liptovského Ondreja.Mladí Jakubovanci zostávajú buď v starších rodinných domoch, ktoré si prerobia, alebo sa sťahujú tam, kde je dostatok pozemkov, napríklad do vedľajšieho Liptovského Ondreja. (Zdroj: MIRO GEJDOŠ)

JAKUBOVANY. Obyvateľov malej dediny neďaleko Liptovského Mikuláša prezývali kedysi Lekvárnici. Dôvod bol jednoduchý. V Jakubovanoch sa vo veľkom varil slivkový lekvár. Najväčšiu zásluhu na tom malo poľnohospodárske družstvo, ktoré vysadilo nad obcou rozsiahly slivkový sad.

„Ľudia chodili slivky kradnúť a družstvu sa už neoplatilo o sad starať, preto zarástol. V jeseni doň chodia len medvede, ktoré sa nažerú nakvaseného ovocia a omámené zaspia kdekoľvek v obci,“ vysvetlil starosta Jakubovian Milan Zuzaniak.

Prichádzajú v jeseni

Ak medvede nenájdu v sade dostatok potravy, neváhajú prísť ani do záhrad okrajových domov a tam sa obslúžiť. Neraz nechajú po sebe veľký neporiadok. S medveďmi majú obyvatelia problém dlhodobo a ich odstrel je tradične komplikovaný.

„My sme problém zatiaľ nemali, ale viem, že okolo iných domov sa pohybujú každú jeseň,“ povedal jeden z obyvateľov, ktorého dom stojí neďaleko spustnutého sadu.

Niektorí obyvatelia majú na neudržiavané stromy ťažké srdce aj bez medveďov. Tvrdia, že ich napadla choroba, nikto tomu roky nevenoval pozornosť, a preto sa rozšírila aj na iné ovocné stromy v ich záhradách.

Varovná tabuľa pred vstupom do Studenej doliny. FOTO: MIRO GEJDOŠ

Nechcel odísť od chaty

Jakubovany sú známe vďaka množstvu chát v Studenej doline za obcou. Pri vstupe do doliny sa nachádza výstražná tabuľa. Upozorňuje na medvede.

„Pred pár týždňami sa sťažovala jedna chatárka, že mala na pozemku medveďa a nechcel odísť. Pokiaľ nespôsobil nejakú škodu a nikoho nenapadol, úrady s tým nič neurobia,“ skonštatoval starosta.

V Studenej doline sa nachádza okolo sto chát, čo je len o 40 menej ako je v Jakubovanoch domov. Kedysi ich vlastnili najmä ľudia z Liptovského Mikuláša a okolia, no v súčasnosti už patria majiteľom z celého Slovenska aj Česka.

Výstavbu zatrhli

Počas leta sa v doline nachádza naraz aj viac ako dvesto ubytovaných. Aj keď mnohí z nich za nocľah platia, podľa starostu Zuzaniaka by sa dali na prstoch spočítať tí chatári, ktorí za hostí odvádzajú poplatok obci.

„Zastupiteľstvo odhlasovalo, že nebudeme vydávať povolenia na stavby ďalších chát. Pre obec je to záťaž. Musíme sa starať napríklad o údržbu cesty v doline a zabezpečiť zber odpadu, ale z turistov nemáme takmer nič,“ dodal.

Chatky v Studenej doline. FOTO: MIRO GEJDOŠ

Našli keltský hrádok

V doline sa nachádza aj vlek patriaci obci. Súčasťou jeho výbavy je aj ratrak, ale veľkou nevýhodou svahu je odkázanosť na prírodný sneh.

Snahu o vybudovanie umelého zasnežovania zastavilo Povodie Váhu. Nesúhlasilo s napojením na potok, pretože by v ňom nezostalo dostatok vody. Prúd v potoku totiž zabezpečuje aj chod malej prietokovej elektrárne patriacej poľnohospodárskemu podniku v susednom Liptovskom Ondreji.

Miestnou zaujímavosťou sú aj pozostatky keltského osídlenia. Neďaleko obce sa našli pozostatky valov a niekoľko zvedavcov ich už stihlo prehľadať.

„Okrem pár črepín nenašli nič, tak ich to prestalo baviť. Miesto je zakonzervované a prakticky nič tam nevidno. Na odokrytie a podrobnejší archeologický prieskum nie sú zatiaľ peniaze a my si to nemôžeme dovoliť,“ zhodnotil stav potenciálnej turistickej atrakcie starosta.

Vlek v Studenej doline. FOTO: MIRO GEJDOŠ

Hrozia zosuvy pôdy

Výraznejšiemu rozvoju Jakubovian bráni najmä nedostatok stavebných pozemkov. Dedina ešte neprešla komasáciou, takže plochy sú rozdrobené a neusporiadané. Chýba aj územný plán.

Ďalším problémom sú geologické pomery. Obec leží v údolí a prieskumy zistili, že ak by sa chcela rozrásť po svahoch, mohlo by dôjsť k zosuvom pôdy.

Miestom, kde by sa dalo stavať, je územie za poľnohospodárskym dvorom na konci obce. Vzdialenosť medzi novou štvrťou a zvyškom dediny by bola zhruba kilometer a vybudovanie inžinierskych sietí by bolo zložité a drahé.

Sťahujú sa k susedom

„Uvažovali sme aj o vybudovaní bytoviek cez Štátny fond rozvoja bývania. Avšak keď zistili záujemcovia podmienky, nepáčilo sa im to. Predstavovali si, že byty budú môcť časom získať do vlastníctva, ale tento spôsob financovania výstavby umožňuje len nájomnú zmluvu na niekoľko rokov,“ vysvetlil dôvody nezáujmu M. Zuzaniak, ktorý je starostom prvé volebné obdobie a predtým pôsobil ako obecný poslanec šesť období za sebou.

Počet obyvateľov, ktorých ľudia z iných obcí prezývajú aj Filištínci, je teda stabilný a v súčasnosti dosahuje takmer štyri stovky. Mladí Jakubovanci zostávajú buď v starších rodinných domoch, ktoré si prerobia, alebo sa sťahujú tam, kde je dostatok pozemkov, napríklad do vedľajšieho Liptovského Ondreja.

Prišli o časť domov

Medzi týmito dvoma dedinami existujú početné rodinné väzby. Súvisí to aj s tým, že na začiatku deväťdesiatych rokov sa časť Jakubovian stala súčasťou Ondreja. Išlo o zhruba tridsať domov s viac ako sto obyvateľmi a futbalové ihrisko.

„Za socializmu dostávali ľudia z Jakubovian stavebné povolenia pre svoju obec. Katastre vtedy nikto neriešil. Keď začal štát rozdeľovať podielové dane podľa počtu obyvateľov, obce si začali katastre všímať a zistilo sa, že domy stáli v Ondreji,“ objasnil situáciu starosta. „Obyvateľom, ktorých sa to týkalo, neumožnili požiadať o opätovné prihlásenie do Jakubovian,“ dodal.

Jakubovany a Liptovský Ondrej sú bezprostrední susedia. Ich katastre sa pomiešali. FOTO: MIRO GEJDOŠ

Stále sú lokálpatrioti

V súčasnosti má časť zasiahnutých ľudí trvalé bydlisko v Ondreji a časť v Jakubovanoch. Väčšina však cíti príslušnosť k svojej rodnej obci, pretože sa podieľali na jej rozvoji. Preto chodia nakupovať do miestneho obchodu a dávajú sa tu aj pochovávať.

Dedina má vzhľadom na svoju veľkosť pomerne dobrú vybavenosť. Obyvatelia majú k dispozícii vodovod, plyn aj kanalizáciu. Nachádza sa tu obchod s potravinami, pohostinstvo kaderníctvo aj materská škola s dvoma triedami, ktorú navštevujú aj deti z okolitých obcí.

Tešia sa z detí

Záujemcovia o šport či spoločenské aktivity majú k dispozícii športový areál s futbalovým a viacúčelovým ihriskom a kultúrny dom, v ktorom sa dá hrať bedminton a posilňovať.

„Ani neviem, či sa tu niečo zmenilo. Celý život som chodila za prácou do mesta, tak som nemala čas všímať si dedinu. Ale čosi sa predsa len zmenilo. Máme pekný park s detským ihriskom. Teším sa, keď tu vidím deti, hneď mi je veselšie,“ prezradila miestna dôchodkyňa.

„Žije sa nám tu dobre. Okrem chodníkov nám nič nechýba. Privítala by som ich hlavne kvôli bezpečnosti, lebo mám malé deti,“ vyslovila svoj názor mladá žena.

Jedna z tradičných zachovaných dreveníc. FOTO: MIRO GEJDOŠ

Investičné plány

Chodníky by si želalo v obci viac ľudí, no aj ich výstavbe bránia neusporiadané pozemky.

Najbližšou investíciou bude oprava časti cesty popri cyklistickom chodníku, ktorý dokončili v roku 2014. Obec zaplatí rekonštrukciu z vlastných zdrojov. Rozpočet na tento rok sa pohybuje okolo sumy 200-tisíc eur, pričom zhruba 80-tisíc si vyžaduje škôlka. Na investície zostáva podľa starostu zhruba 20 až 30-tisíc eur.

„Tento rok sa chceme pustiť do údržby a opravy obecného majetku. Využijeme na to hlavne robotníkov z úradu práce. Okrem toho, že sa starajú o zeleň, nám pomôžu aj pri oplotení parku, oprave striech, fasád či maľovaní,“ vymenoval starosta Milan Zuzaniak.

Výzvy im nepasujú

Po rekonštrukcii volajú viaceré miestne cesty, desiatka mostov, obecný úrad, škôlka, strecha na požiarnej zbrojnici či oplotenie cintorína. Uvažuje sa tiež o vybudovaní trhového miesta pred obecným úradom.

„Momentálne nie sme zapojení do žiadnej výzvy, lebo nám buď nevyhovovali, alebo sme nedokázali splniť kritériá. Všetko, do čoho sa pustíme, budeme platiť z vlastných zdrojov. Pôjdeme na to postupne podľa priorít,“ zhodnotil situáciu starosta.

Starosta Milan Zuzaniak. FOTO: MIRO GEJDOŠ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  2. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  5. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  6. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  8. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  9. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  10. Budovanie zelenej značky
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 909
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 242
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 092
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 583
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 229
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 913
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 492
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 363
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 236
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 627
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

18 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

26. jan
Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

20 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

17 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

17 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?