RUŽOMBEROK. Členovia folklórneho súboru Liptov plánujú osláviť významné jubileum sériou podujatí pre verejnosť pod názvom 70 podôb jari.
Oslavy sa začali tento mesiac a budú pokračovať v októbri a novembri. „Pripravujeme vernisáž výstavy 70 podôb jari v obraze, piesni a kraji spojenú s hudobno-speváckym koncertom, predstavením nového hudobného CD, filmového DVD a publikácie, ktorá približuje posledné desaťročie fungovania súboru“, vymenoval riaditeľ a choreograf Liptova Igor Littva.
Prídu aj bývalí členovia
Záujemcovia si budú môcť zaspomínať na najkrajšie momenty z histórie súboru 17. novembra počas predpremiéry galaprogramu s názvom 70 podôb jari v tanci, muzike a speve.
Galaprogram venovaný bývalým a súčasným členom súboru, pozvaným hosťom a odbornej verejnosti sa bude konať o deň neskôr vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu A. Hlinku v Ružomberku. Slávnosť zakončí spoločenské stretnutie.
Folklórny súbor Liptov vznikol v roku 1946 ako národopisná skupina ružomberských Severoslovenských celulózok a papierní. V roku 2001 sa zmenil na občianske združenie. Jeho hlavným cieľom je zachovávať a rozvíjať ľudové i kultúrne tradície, zvyky a obyčaje z Liptova a z celého Slovenska, pestovať tradičný aj štylizovaný folklór a prezentovať ich doma i v zahraničí.
Populárna Anna Hulejová
„V súčasnosti máme viac ako 50 členov. Súbor sa delí na tanečnú, hudobnú a spevácku zložku. Najmladší členovia pôsobia v detskom súbore Liptáčik,“ priblížil riaditeľ súboru Igor Littva.
Krátko po vzniku, na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov, mal už súbor viac ako 30 predstavení. V roku 1950 dosahoval prvé úspechy na okresných súťažiach. Vtedy už v jeho radoch účinkovala žiačka, neskôr veľmi populárna speváčka ľudových piesní, Anna Hulejová, rodená Littvová.
„V roku 1958 nastal v činnosti súboru útlm, predstavenia boli len sporadické. Pracovníci závodného klubu Supra preto začali hľadať možnosti oživenia jeho činnosti. Podarilo sa to začiatkom roku 1962, keď v ňom začal pracovať známy a obľúbený tanečno-spevácky súbor Vojta Littvu, ktorý rozvinul činnosť na nových tradíciách,“ povedal riaditeľ.
Začali vo Francúzsku
Tanečná skupina bola spočiatku bez mena a voľne ju volali Súbor Supra. Postupne zvíťazil názov preukazujúci chuť venovať sa predovšetkým tradíciám povodia najhornejšieho Váhu. Súbor konštituovali v pevnom zložení v roku 1962.
O päť rokov neskôr sa dostal prvýkrát do zahraničia. Po úspešnej prezentácii slovenského folklóru vo Francúzsku nasledovali vystúpenia v Nemecku a Maďarsku.
V tomto období zaznamenal súbor veľmi úspešné desaťročie spolupráce s manželmi Annou a Miloslavom Hulejovcami.
Dostal sa pod textilku
V roku 1971 vyhlásili na celoštátnej súťaži v Poprade Vojtecha Littvu a Dušana Domitera za tanec Liptovský čardáš za najlepších amatérskych tanečníkov.
Na konci sedemdesiatych rokov prešiel súbor pod závodný klub ružomberskej textilky.
„Kvalitné podmienky v novom sídle boli motiváciou, ktorá inšpirovala k ďalšej tvorbe a k vstupu na novú neprebádanú pôdu. Po remeselníckych tradíciách choreograf Vojtech Littva vykonal intenzívny výskum v oblasti robotníckeho a mestského folklóru, výsledkom čoho bol v roku 1983 tanečný blok Textilácky majáles,“ ozrejmil významnú etapu z histórie zoskupenia Igor Littva.
Prešli stovky podujatí
O kvalite súboru v tomto období svedčí aj poverenie reprezentovať republiku na medzinárodných festivaloch vo Francúzsku v roku 1983, o rok neskôr v Sýrii, potom v Maroku a na ďalších festivaloch.
Pokles textilnej výroby znamenal neschopnosť zastrešovať súbor bavlnárskym závodom, a tak v roku 1992 prešiel pod mesto Ružomberok.
Liptov od svojho vzniku účinkoval na stovkách podujatí doma i v zahraničí, z ktorých si priniesol desiatky ocenení.
Počas dlhej histórie súboru sa o jeho činnosť a úspechy pričinil celý rad odborníkov.
Predovšetkým jeden z prvých členov súboru Kliment Ondrejka, hudobníci Alexander Móži, Svetozár Stračina, Juraj Dubovec, choreografi Juraj Kubánka, Štefan Nosáľ, Štefan Uderman, Zdena Kyselá, Oleg Ivančenko, Leopold Kulich, Jozef Pálka, Ján Novenko, Pavol Gábor či odborníčka na kroje Viera Nosáľová.
