LIPTOV. O zbierky a kultúrno-vzdelávacie podujatia Liptovského múzea je v poslednej dobe čoraz väčší záujem. Svedčí o tom napríklad prekonanie rekordu návštevnosti počas tohtoročnej Ovčiarskej nedele v skanzene v Pribyline, ale aj niekoľkotisícový medziročný nárast návštevníkov všetkých jedenástich miest a objektov v správe múzea.
„Naše expozície a podujatia navštívi ročne zhruba 150-tisíc ľudí. Tento rok očakávame nárast, pretože Slováci chodia v poslednej dobe menej do zahraničia a viac sa zaujímajú o domáce atrakcie,“ vysvetlil pozitívny trend riaditeľ Liptovského múzea Martin Krupa.
Roky sa nič nezmenilo
Zriaďovateľom múzea je Žilinský samosprávny kraj a patrí pod neho skanzen v Pribyline, keltské osídlenie Havránok pri Liptovskej Mare, vežička kostola z Liptovskej Mary, Roľnícky dom vo Vlkolínci, klopačka v Liptovskej Maši, Banícky dom vo Vyšnej Boci, Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku, múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, Kostol všetkých svätých v Ludrovej, hrad Likava a múzeum v Ružomberku.
Väčšina z týchto historických objektov alebo zbierok by si zaslúžila investíciu, aby bola pre ľudí ešte atraktívnejšia a prístupnejšia. Niektoré expozície sa totiž roky nijako nezmenili a potrebovali by modernizáciu.
Kritizoval zamestnancov
„Som nešťastný, keď vidím deti, ako sedia v múzeu na schodoch, jedia bagety a ťukajú do mobilov. Kritizoval som zamestnancov, že zrejme nevedia podať dostatočne zaujímavý výklad. Urobili sme niekoľko pokusov so širokým výkladom, perličkami a zaujímavosťami a napriek tomu to nemalo úspech. Keď som bol v Múzeu prírody vo Viedni, videl som to isté. Pritom je to jedno z najbohatších múzeí Európy, čo sa týka počtu a významu exponátov,“ opísal riaditeľ Krupa, ktorý pokladá za najväčší problém múzeí nezáujem spoločnosti o vlastnú kultúru a poznanie. Vedomosti a výklad pracovníkov sú podľa neho na špičkovej úrovni a nemajú sa za čo hanbiť.
Riaditeľ by bol rád, keby návštevníci mohli využívať najmodernejšie digitálne technológie a zbierky by boli multimediálne a interaktívne, ale spravujú toho tak veľa, že by si to vyžiadalo obrovskú, niekoľkomiliónovú investíciu.
Výdavky schvaľujú poslanci
„Nemôžeme si dovoliť investovať naraz väčšiu čiastku do jednej expozície, bolo by to na úkor ostatných desiatich. Ale využívanie moderných technológií je cesta, ako v súčasnosti vzbudiť väčší záujem. Snažíme sa to robiť postupne, v menších, ale komplexne premyslených krokoch,“ dodal.
Liptovské múzeum má v tomto roku na prevádzkové náklady rozpočet viac ako 420-tisíc eur. Ak chce inštitúcia investovať do modernizácie alebo opráv, výdavky navyše mu musia schváliť poslanci župy.
Podľa hovorkyne Žilinského samosprávneho kraja Lenky Zátekovej dostane tento rok o viac ako 150-tisíc eur navyše. Investujú ich do hradu Likava, na archeologický výskum a opravu podlahy v sídelnej budove v Ružomberku.
Hrozí odštiepenie brala
Najväčšie starosti robí múzeu zrúcanina hradu Likava. Naposledy ju začali opravovať v sedemdesiatych rokoch, keď sa zrútila časť hradieb. Aby z Likavy zostalo aspoň to, čo je z nej teraz, potrebuje ďalšiu obrovskú investíciu.
Problémom je najmä rôznorodé zloženie a nestabilnosť hradného brala aj samotných múrov, ktoré pribúdali v priebehu niekoľkých storočí. V brale je dokonca puklina, ktorá môže neskôr vplyvom počasia zapríčiniť odštiepenie jeho časti.
Podľa Karola Dzuriaka, vedúceho odboru vlastivedy v Liptovskom Múzeu, potrebuje hradné bralo aj múry stabilizáciu a odvodnenie. „Keď prší, voda neodteká, ale drží sa v puklinách. Keď je nestabilná zima, tak často zamŕza, rozmŕza a rozširuje pukliny,“ opísal.
Rekonštrukcia zrúcaniny v roku 1998. FOTO: TASR
Rôzne názory odborníkov
Múzeum momentálne spracováva projektovú dokumentáciu opravy hradu spojenú s výskumom. Dostalo na ňu viac ako 20-tisíc eur, ale pravdepodobne bude potrebovať niekoľkonásobne vyššiu sumu. Jej cieľom je stanoviť, koľko bude stáť základná stabilizácia hradu. Riaditeľ múzea Martin Krupa odhadol, že by to mohlo byť tri až desať miliónov eur.
Jedným a možno jediným z riešení, ako hradné múry udržať pokope, by podľa odborníkov mohlo byť ich prepojenie kovovými platňami spojenými tyčou. Časť špecialistov však tvrdí, že by išlo o neprimeraný zásah a narušenie pôvodného vzhľadu.
Dobrovoľníci sú zbytoční
„Likava je ruina a treba sa s tým zmieriť. V takom stave, ako je dnes, je už zhruba 200 rokov. Ale sme optimisti a veríme, že sa nám podarí získať prostriedky na jej opravu,“ povedal.
Konkrétne kroky budú závisieť vo veľkej miere aj od pamiatkarov. Likava je národná kultúrna pamiatka, preto sa na ňu vzťahuje prísna legislatíva. Z toho dôvodu na jej oprave nemôžu napríklad pracovať dobrovoľníci.
Odborníci s neistotou pozerajú aj na veľký betónový otáznik vyrastajúci kúsok od hradu v podobe diaľnice. Zatiaľ si nik netrúfa odhadnúť, aký bude mať vplyv na stavbu dokončenú zvolenským županom Dončom v 14. storočí.
