Rodáčke z Košíc učarovala Pavlova Ves a zaľúbila sa okrem iného do homeopatie. Fascinuje ju, ako dokáže na svet „nazerať“ v súvislostiach, prepojeniach, jednote.
„Pochádzam z lekárskej rodiny. Starý otec bol pediatrom a viacerí príbuzní dostali lekárske povolanie „do vienka“. K homeopatii som sa dostala akoby náhodou,“ a tak mladá žena tvrdí, že ani v dospelosti nemala pochybnosti o správnosti a adekvátnosti lekárskej liečby.
Akou „náhodou“ ste sa dostali k homeopatii? Aké boli vaše prvé skúsenosti s ňou?
- K homeopatii ma priviedli naše deti. Keď mala dcéra tri roky, objavila sa u nej bakteriálna kožná infekcia medzi mamičkami známa ako impetigo alebo medové chrasty.
Pretože sa rýchlo rozšírila po tele, dostali sme od obvodnej lekárky celkové aj lokálne antibiotiká. Impetigo po liečbe zmizlo, avšak o dva týždne sa vrátilo späť. Medzitým som nehojace sa ranky objavila aj u vtedy polročného syna. Doslova sme si toto ochorenie v rodine podávali. Lekári navrhovali opätovnú liečbu všetkých členov antibiotikami. Zlomom v mojom rozmýšľaní bola veta pani doktorky: „Je to imunitný problém. Streptokoky a stafyloky bežne žijú na koži, napadnú ju však iba pri oslabenej obranyschopnosti.“
Bola som si vedomá rizík nadmerného užívania antibiotík a začala sa pohrávať s myšlienkou, že posilnením imunity sa problém vyrieši. Zháňala som informácie o dostupných prírodných a alternatívnych spôsoboch liečby, spomedzi ktorých vyhrala homeopatia.
Očarila ma – homeopat vnímal naše deti ako individuality, osobnosti, nezaujímal sa len o vyrážky na koži, ale aj o ich chute a averzie k jedlám a nápojom, kládol otázky o spánku, povahe, preferenciách k činnostiam a zohľadnil aj osobnú a rodinnú anamnézu. Čerešničkou na torte bol výsledok liečby – medové chrasty u oboch detí za pár dní nenávratne a trvale zmizli.
Po tejto skúsenosti moja cesta viedla do kníhkupectva po prvú knihu – začala som v rodine pomáhať pri bežných ochoreniach. Zároveň sa predo mnou odkrývali chronické ťažkosti ľudí, na ktoré mi základné vedomosti nestačili. Preto som sa vydala na nikdy nekončiacu cestu zvanú štúdium. Lebo – ako povedal múdry človek – cesta je cieľ.
Viete stručne zadefinovať podstatu homeopatie?
- Homeopatia je druhá najpoužívanejšia metóda liečby vo svete. Jej základy položil pred vyše 200 rokmi nemecký lekár a chemik Dr. Samuel Hahnemann. Základný princíp „similia similibus curantur“, teda „podobné sa lieči podobným“ znamená, že látka, ktorá vyvolá u zdravého človeka príznaky ochorenia, je schopná ich u chorého jedinca vyliečiť. Pekným príkladom z praxe je rada tehotným mamičkám vypiť na pálenie záhy šťavu z citróna. Ak by sme postupovali podľa klasickej medicíny, mali by sme na tento stav užiť zásadu, ktorá by kyslosť zneutralizovala.
Naopak, homeopatikum vyzýva organizmus, aby zapojil vlastné obranné sily a problém si vyriešil sám, čím z dlhodobého hľadiska podporuje imunitu. Homeopatické prípravky sa pripravujú z látok rastlinného, živočíšneho alebo minerálneho pôvodu.
O homeopatii sa hovorí ako o kráľovnej alternatívnej liečby. V čom sú jej kráľovské vlastnosti?
- Homeopatia je účinná metóda, ktorá dokáže jemne a efektívne pomôcť pri akútnych (angíny, zápaly uší, tráviace ťažkosti, problémy s močovými cestami a pod.) ako aj chronických ochoreniach (ekzémy, alergie, astma, reumatoidná artritída a iné).
Je finančne nenáročná a bez nežiaducich účinkov, vďaka tomu ju môžu používať i tehotné a dojčiace matky, deti a seniori. Nie je návyková a môže sa podávať aj popri konvenčných liekoch.
Vo vašej rodine sa homeopatia udomácnila nielen u ľudí. Máte skúsenosti aj s liečením zvierat, však?
- Pretože nám na zvieratách záleží a sú neoddeliteľnou súčasťou našej domácnosti, je pre mňa dôležité mať aj pre nich alternatívu pri úrazoch a ochoreniach. Domáci miláčikovia veľmi dobre reagujú na homeopatickú liečbu, čím vyvracajú argument skeptikov homeopatie o možnom placebo efekte.
Pri úrazoch je, samozrejme, potrebné ošetrenie veterinárom, vzápätí však podávame homeopatiká na podporu hojenia, proti šoku ako aj infekcii.
Pri dlhodobejších problémoch (zápaly kože, očí, tráviace ťažkosti) je vždy potrebná spolupráca majiteľa a jeho pozorovacie schopnosti. Bez ohľadu na špecializáciu vníma homeopatia človeka ako individualitu s ťažkosťami, zároveň však aj ako nositeľa kľúča na ich vyriešenie.
