LIPTOVSKÉ SLIAČE. S počtom obyvateľov viac ako 3 800 sú Sliače jednoznačne najväčšia dedina v regióne. Tvoria ju tri geograficky samostatné časti – Nižný, Stredný a Vyšný Sliač. Keďže stavebný ruch neutícha a obecný úrad eviduje viac ako sto žiadostí o výstavbu nových rodinných domov, v budúcnosti by sa mohol počet obyvateľov ešte zvýšiť.
„Verím tomu, že Liptovské Sliače sa budú v budúcnosti rozvíjať. Obec potrebuje ešte niekoľko rokov, aby sa dostala na optimálnu úroveň. Potom sa z nej môže stať mestečko,“ skonštatoval starosta Milan Frič, ktorý vedie Sliače prvé volebné obdobie a netají sa zámerom pokračovať.
Priority sú jasné
Pre porovnanie, najväčšou obcou na Slovensku sú Smižany a majú viac ako 8 600 obyvateľov. Turany boli ešte do konca minulého roka obcou a teraz sú mestom. Obyvateľov majú pritom len o necelých 500 viac ako Liptovské Sliače.
Jednou z podmienok pre získanie štatútu mesta je taká vybavenosť, ktorá by pokrývala aj potreby okolitých obcí. V tomto prípade by ich mohli využívať obyvatelia stredného Liptova, ktorí žijú na rozhraní okresov.
Najväčšia liptovská obec má však momentálne iné priority, ako sa stať mestom. Jeden z najzávažnejších problémov, s ktorým sa musí vysporiadať, je doprava.
Kruhový objazd
„Odbočiť zo Sliačov na hlavnú cestu je veľmi náročné, v časoch predvíkendovej a povíkendovej migrácie áut dokonca takmer nemožné. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti a ohľaduplnosti šoférov na hlavnej ceste,“ priblížil situáciu starosta Frič.
Situáciu by ideálne vyriešil podľa neho kruhový objazd. Verí, že keď bude hotová diaľnica z Ivachnovej do Hubovej, mohol by byť reálny. „Často na križovatke dochádza ku kolíziám. Situáciu musíme vyriešiť. Prinajmenšom bude žiadať o vytvorenie odbočovacieho pruhu, ale najlepšie, čo ľudia v doprave zatiaľ vymysleli, je kruhový objazd,“ dodal.
Problémovú križovatku budú musieť zorganizovať inak aj pre plánovanú výstavbu motorestu. Mal by stáť hneď pri odbočke do obce po ľavej strane cesty. Investor plánuje začať s prácami už na budúci rok.
Problematická križovatka. FOTO: MIRO GEJDOŠ
Nové prepojenie obcí
Čo sa týka plánov s dopravou, obec by sa chcela zapojiť do vybudovania novej asfaltovej cesty spolu s cyklochodníkom. „Z Bystrickej cesty v Ružomberku by sa dalo odbočiť a prejsť cez Liptovskú Štiavnicu do Sliačov, Partizánskej Ľupče a cez Ľubeľu a Dúbravu možno až do Laziska,“ predstavil myšlienku Milan Frič.
Základom by podľa starostu malo byť prepojenie Sliačov so susednou Partizánskou Ľupčou. Po hlavnej ceste I/18 je vzdialenosť medzi nimi viac ako desať kilometrov. Cez polia a lúky sa pritom dá prejsť z jednej obce do druhej za niekoľko minút. Prepojenie asfaltovou cestu by obidvom dedinám prospelo, pretože medzi nimi existujú rôzne prepojenia vrátane rodinných.
Socha J. K. Šmálova na námestí v Strednom Sliači. FOTO: MIRO GEJDOŠ
Nezaťažia rozpočet
Celý projekt by mala zastrešiť aj novovznikajúca miestna akčná skupina, takzvaná Maska. Ide o združenie obcí stredného Liptova od Liptovských Sliačov popri ceste I/18 až po Galovany. Inštitúcia už prešla prvým schvaľovacím kolom a pravdepodobne už v budúcom roku bude existovať oficiálne.
„Hlavným cieľom je spolupráca regiónov. Je to veľmi dobrý projekt, vďaka ktorému môžu zapojené obce získať na spoločné projekty európske peniaze a nezaťažovať svoj rozpočet,“ povedal starosta M. Frič.
Zamestnajú domácich
Rozvoju Liptovských Sliačov by mal pomôcť aj obecný podnik, ktorý plánuje vedenie obce zriadiť v najbližšej dobe. Jeho hlavnou úlohou bude starostlivosť o vzhľad verejných priestranstiev a údržba obecného majetku. Podľa starostu by mohol časom zamestnať zhruba 15 ľudí a mali by byť medzi nimi kosci, murári aj ženy, ktoré zabezpečia poriadok.
Obec plánuje vybudovať pre potreby podniku aj stráženú halu, v ktorej uskladnia techniku či posypový materiál na zimnú údržbu ciest.
Vedenie Sliačov si od obecného podniku sľubuje zlepšenie vzhľadu, ale aj ekonomické výhody. „Dáme prácu miestnym ľuďom a veľa vecí urobíme neporovnateľne lacnejšie,“ skonštatoval starosta.
Obecný podnik by časom mohol podľa neho poskytovať služby aj okolitým dedinám. Vlastnou činnosťou by si tak dokázal pokryť aspoň časť alebo všetky náklady na prevádzku.
Blížia sa Dni matky
„Každý starosta k niečomu inklinuje viac a k niečomu menej. Ja sa snažím budovať. Chcem, aby sme zmenili vzhľad obce k lepšiemu. Či už sú to chodníky, lavičky alebo čokoľvek, čo zlepší život Sliačanov a skrášli ulice,“ povedal Frič.
Jedným z najvýraznejších projektov obce bola modernizácia amfiteátra v Pažitiach. Sliače sa do nej pustili svojpomocne a potrebovali na ňu zhruba 20-tisíc eur. V priebehu dvoch mesiacov vznikla nová kaskádovitá tribúna, chodníky či lavičky.
Vynovenú plochu čaká prvá veľká skúška už na konci júla, kedy budú v obci Dni matky. Je to tradičné folklórne podujatie, ktoré každoročne priláka stovky ľudí.
Tento rok sa na ňom predstaví aj Slovenský ľudový umelecký kolektív či Kandráčovci.
Amfiteáter sa pripravuje na Dni matky, ktoré budú na konci júla. FOTO. MIRO GEJDOŠ
Chýbajú im zábavy
„Liptovské Sliače sú folklórom typické. Málokto má toľko prevedení ľudového kroja ako my. Všetci sme na svoju kultúru a zvyky hrdí,“ vyhlásil starosta Frič.
Niektorým starším obyvateľom sa však zdá, že folklórnych podujatí by mohlo byť v živote obce viac.
„Kedysi bolo plno zábav, tancovačiek a iných podujatí. Ale na druhej strane musím povedať, že obec nespí. Vidno, že sa dala do pohybu a rozvíja sa,“ prezradil svoj pohľad na miestny život starší pán z Vyšného Sliača.
Veľká ponuka služieb
Obec má vzhľadom na svoju veľkosť a počet obyvateľov primeranú vybavenosť, ale v porovnaní s okolitými dedinami je nadštandardná. Nachádza sa tu škôlka aj základná škola, ktorú navštevuje do tristo žiakov.
Obyvatelia majú k dispozícii zdravotné stredisko, niekoľko obchodov s potravinami, mäsiarstvo, pohostinstvá, poštu, stavebniny, pílu, autoservis, služby ako kaderníctvo a mnoho ďalších. Sídli tu tiež niekoľko známych firiem.
Chceli by kúpalisko
Obec dokončila pomerne nedávno kanalizáciu a všetky cesty pokryla novým asfaltovým kobercom.
„Keď sme robili medzi ľuďmi anketu a pýtali sme sa, čo im ešte chýba, viacerí hovorili, že kúpalisko. V budúcnosti by sme ho mohli vybudovať pri minerálnom prameni Teplica vo Vyšnom Sliači,“ povedal starosta. Problémom však je, že známy prameň leží v chránenej oblasti.
„Ak to nevyjde, druhou možnosťou je vybudovanie kúpaliska pri Medokýši v Strednom Sliači,“ doplnil.
Kúpalisko by mohlo vzniknúť pri prameni Teplica. FOTO: MIRO GEJDOŠ
Farnosť Andreja Hlinku
Keďže drvivá väčšina Sliačanov je veriaca, nachádzajú sa tu dva katolícke kostoly.
Zaujímavosťou je, že v minulosti tu pôsobili farári, osobnosti ako Andrej Hlinka či spisovateľ a intelektuál Jozef Kútnik Šmálov.
Najznámejšími rodákmi z Liptovských Sliačov boli maliar Jozef Hanula, ekonóm a vedec Jozef Benčo a zo súčasníkov pekne reprezentujú obec najmä folklórne súbory a speváčka Anna Hulejová.
Kostol vo Vyšnom Sliači postavili symbolicky podobný s Noemovou archou. FOTO: MIRO GEJDOŠ
