LIPTOV. Pred dvoma rokmi spustili liptovskí poľovníci projekt na záchranu jarabice poľnej v Liptove. Drobný vták obilných polí mizne z krajiny, ktorá tvorila donedávna jeho prirodzené prostredie.
Paradoxné pritom je, že nevyhnutnosťou dobre fungujúcej populácie jarabice poľnej je poľnohospodárstvo. Práve to ale jarabice takmer zničilo. Jarabica je drobným, ale veľmi užitočným vtákom. Žije v nízkych krovinách a tráve v medziach, živí sa najmä hmyzom.
Strojové obrábanie pôdy, intenzívna orba a chemizácia v posledných desaťročiach jarabiciam obmedzila priestor na život a ich populácia sa začala zmenšovať.
Projekt financovali z vyzbieraného členského
Len v Liptove, regióne, ktorý bol jarabicami kedysi hojne obývaný, žilo pred troma rokmi už iba 169 jarabíc, o rok neskôr ich bolo 144. Bolo to obdobie hlbokého úpadku početnosti jarabice. Zastaviť a zlepšiť to chcú liptovskomikulášski poľovníci. Z vlastných zdrojov sa pustili do projektu záchrany jarabice poľnej v Liptove.
Nedávne sčítanie ukázalo, že sa ich opatrenia osvedčili. Početnosť jarabice sa darí držať na úrovni z roku 2013.
Zastavenie poklesu počtu jarabíc je podľa autora projektu Jána Kurtyho prvým úspešným krok k zachovaniu voľne žijúcej populácie jarabice poľnej.
Prikrmovacie zariadenia a lov
Liptovskí poľovníci sa zamerali na dve opatrenia. Lovia zver škodiacu jarabici a v zime jarabice prikrmujú. Každé združenie v okrese mohlo požiadať o dotáciu vo výške 50 eur, za ktoré postavili prikrmovacie zariadenia, prízemné prístrešky, do ktorých dávajú jarabici v zime prirodzenú potravu.
„Niekoľko poľovníckych organizácii túto dotáciu využilo, aj keď pokrýva iba časť obstarávacej ceny prikrmovacieho zariadenia, “spresnil Kurty.
„Javí sa, že tieto dve chovateľské opatrenia, a z toho najmä lov zveri škodiacej jarabici, prispeli k zastavenie poklesu a zvýšeniu početnosti jarabice na početnosť z roku 2013,“ doplnil.
Najviac ich žije na poliach okolo S. Kríža
Do projektu zapojili všetky poľovné revíry okresu Liptovský Mikuláš.
„Významné postavenie však má študijná plocha Svätý Kríž, teda územie od Liptovského Jána po Partizánsku Ľupču, ktoré predstavuje iba dvadsať percent z celej výmery poľnej časti poľovných revírov okresu,“ vysvetlil Kurty.
Študijná plocha je preto dôležitá, lebo na nej žije až 70 percent mikulášskych jarabíc a má najlepšie podmienky pre život jarabice vo voľnej prírode.
Práve plocha medzi Liptovským Jánom a Partizánskou Ľupčou je hojne využívaná liptovskými poľnohospodármi.
Základom sú spolupracujúci poľnohospodári
Kurty povedal, že im za to patrí v mene človeka aj jarabice vďaka. Jarabica hľadá v zime úkryt práve v nepokosených či nepooraných trávnatých plochách a strniskách.
„Strniská porastené burinou poskytujú úkryt pred dravcami aj potravu.“
Už v roku 2015 prispeli tamojší poľnohospodári k zlepšeniu životného prostredia jarabice, ale aj zajaca a prepelice tým, že znížili výmeru plôch s jednou plodinou, teda viac než v minulosti sa striedajú plodiny na obrábaných plochách.
„K zachovaniu jarabice vo voľnej prírode najviac prispievajú práve poľnohospodári,“ dodal s tým, že poľovníci budú vo svojich aktivitách pokračovať ďalej.
