Futbal v Palúdzke má dlhoročnú tradíciu a tunajší klub, ktorý vznikol v roku 1934, je stálicou. Za vyše 80-ročnú históriu sa hrali aj vyššie ligy, no raritou je, že Palúčania pôsobia nepretržite 53 rokov v súťažiach pod patronátom Stredoslovenského futbalového zväzu. Okrem nich sa podobne drží Predmier, Kalinovo a Čadca.
Palúdzka skončila v minulej sezóne na 6. priečke V. ligy a bola najlepším klubom z Liptova. Boli ambície vyššie?
– Určite sme nenaplnili potenciál, pretože náš káder mal na to skončiť do tretieho miesta. Po nevydarenej jesennej časti sme nedokázali zredukovať náskok. Pred posledným zápasom sme boli štvrtí, no vzhľadom na absencie niekoľkých hráčov museli hrať viacerí dorastenci a jasne sme prehrali. Škoda, tím rozhodne mal naviac.
Postup nebol až tak ďaleko. V konečnom zúčtovaní vás od Turčianskej Štiavničky delilo osem bodov.
– S bodovou stratou, ktorú sme si preniesli z jesene, sme o postupe mohli uvažovať veľmi ťažko. Trinásť stratených bodov na vlastnom trávniku znamenalo hendikep, ktorý nám nedovolil vyhrať B-skupinu V. ligy. Polovica z nich by stačila, aby sme pohodlne ovládli súťaž. Aj napriek tomu sme na jar hrali veľmi dobre, keď sme prehrali len dva zápasy. Zlomový zápas bol s Turčianskou Štiavničkou. V prípade výhry by sme sa neskoršiemu víťazovi priblížili na tri body a v nasledujúcom kole navyše zaváhal. Dostali by sme sa pred Štiavničku, no to je minulosť. Bohužiaľ, v dedinských ligách platí môj dom, môj hrad dvojnásobne.
Najlepším strelcom tímu bol s trinástimi gólmi Martin Trnovský. Je okrem neho v tíme ďalší ťahúň?
– Tých gólov mohol dať ešte viac, pretože hlavne počas smolnej jesene zahadzoval šance ako na bežiacom páse. Výhodou je, že kostra tímu hrá pokope dlho. Trnovský, Bella, Kokavec a Psotný ťahajú tím hore. Navyše skvele zapadol brankár Sabaka, ktorý z Likavky dochádza na každý tréning a tvrdo na sebe pracuje, je obľúbený a vydobyl si pevné miesto.
A-mužstvo bolo vystužené hráčmi, ktorí pôsobili v doraste. Tomu ušiel postup do vyššej súťaže o kúsok, keď v poslednom zápase prehrali s Liskovou. Ako je na tom mládež?
– Posledný zápas nezvládli pre zranenie kľúčových hráčov, navyše Matejka odišiel na jar do Tatranu, pretože mal ambície hrať vyššie a my sme ho ochotne podporili. Je to za nami, nad rozliatym mliekom je plakať neskoro. U nás má mládež dlhodobú tradíciu a s jej tohtoročnými výsledkami som veľmi spokojný. Prípravka vyhrala Kormanov pohár suverénnym spôsobom, žiaci skončili štvrtí po slabšej jeseni a školských povinnostiach. V prípravke máme viac ako 40 hráčov, ale chýbajú nám kvalifikovaní tréneri a ľudia, ktorí by boli ochotní vo futbale robiť.
Za vaše mužstvo hralo niekoľko hráčov zo Srbska.
– Máme tradíciu v angažovaní hráčov, ktorí nepochádzajú zo Slovenska. Predtým to boli černosi z exotických afrických krajín, no začali sme sa orientovať na Srbov z jednoduchého dôvodu. Administratívne vybavenie ich pobytu na Slovensku je jednoduchšie a aj náklady na cestovanie sú podstatne nižšie. V Srbsku máme veľmi dobré kontakty a nerobí nám problém angažovať kvalitatívne lepších hráčov ako našich. Prestupový poriadok, ktorý platí od začiatku roka ničí dedinské kluby, pretože výška odstupného je vysoká a je nepredstaviteľné získať hráča z okresnej súťaže.
Uvažujete o posilách? Ako to vyzerá so srbskými hráčmi?
– Títo štyria museli v rámci nariadení opustiť Európsku úniu po 90 dňoch. Po tej istej dobe sa môžu vrátiť, ale počítame len s jedným z nich a novými Srbmi, ktorých máme pre jeseň vytipovaných. O posilách je ťažké hovoriť, keďže väčšina hráčov je na skúškach vo vyšších súťažiach a my musíme čakať. Zaplatiť za hráča 750 eur je vysoká suma a za štyroch je to už tritisíc eur. Aj vzhľadom na to máme vytypovaných aspoň štyroch hráčov.
Nedoplníte tím hráčmi z úspešného dorastu?
– Bolo by to prirodzené, no problémom je, že odchádzajú študovať mimo Slovenskej republiky. Je to veľká škoda, ale my im v tom nemôžeme a ani nechceme zabrániť.
Vďaka čomu sa vám darí dlhé roky držať futbal v Palúdzke na tejto úrovni?
– V prvom rade chcem poďakovať mestu, bez ktorého podpory by futbal v tejto mestskej časti zanikol, pretože náklady sú vysoké a aj tradičným sponzorom. Tých predstavujú naši bývalí hráči, ktorí nám pomáhajú s hradením nákladov na dopravu a údržbu trávniku. Momentálne si to žiada administratívnu silu, ktorú treba zaplatiť.
V čom vidíte problém v hornoliptovskom futbale?
– Ja sa pýtam, kde sú hráči zo športových tried? U mňa nie je tréner ten, kto dostane hotového hráča, ale ten, kto u mladého hráča vzbudí záujem o futbal a tréning. Každý rok vyjde pätnásť hráčov, no ja ich nevidím, kde sú? Momentálne hrá veľa našich chlapcov hokej, napríklad Dunčko s ním končí a ide do Ružomberka. Naša základňa je závideniahodná, no tréneri to robia zadarmo. Takisto máme skvelý trávnik, ale otázka je, dokedy to budú títo ľudia bez odmeny robiť. Podobnú kvalitu nenájdeme široko-ďaleko. Aspoň z pohľadu materiálneho zabezpečenia u nás majú všetci dobré podmienky, navyše dve ihriská vo veľmi dobrom stave.
S akým cieľom idete do nasledujúceho ročníka?
– Ja si v športe ciele osobne nedávam, pretože sa to nedá naplánovať. Do súťaže pribudlo päť nových celkov, navyše vypadli štyri liptovské celky a silu nováčikov nepoznáme. Určite sa chceme pohybovať kvôli reorganizácii súťaže v prvej polovičke tabuľky a všetko pre dosiahnutie tejto méty urobíme.
