Fortunaligista spod Čebraťa veľké nádeje vkladá do svojej novej akvizície – Čecha Jakuba Mareša.
RUŽOMBEROK. Rodák Z Teplíc prešiel viacerými klubovými adresami za riekou Moravou. Do Ružomberka si to namieril z pražskej Dukly.
„V Čechách som hral ligu hrozne dlho, jedenásť rokov, preto som túžil po nejakej zmene. Hľadal som dačo nové, u nás mi už všetko pripadalo ako stereotyp. V tom prišla ponuka z Ružomberka, tréner i vedenie slovenského klubu prejavili o mňa záujem a keďže došlo k dohode, som tu,“ vysvetlil 29-ročný útočník pozadie svojho prestupu.
Z miliónovej Prahy Mareš zavítal do 30-tisícového Ružomberka.
„Je to veľký skok,“ priznáva. „Praha je veľká a nádherná, mám tam domček, rodinu. Teraz si musím zvyknúť na malé pokojné mestečko. V prvej chvíli som bol dosť z tejto zmeny vykoľajený. Dva dni som si nevedel nájsť program, trošku som sa nudil. No uvedomujem si, že v Ružomberku som kvôli futbalu. Preto, aby som na ihrisku niečo dokázal. To je prvoradé.“
Jakub ale neprišiel úplne do neznámeho prostredia, o novom pôsobisku mal základné informácie.
„Obrátil som sa na Antonína Rosu, ktorý v Ružomberku hrával. S ním som svojho času chodil do školy, spolu sme vyrastali. Ako rodiny sa pravidelne navštevujeme, veľmi dobre spolu vychádzame. Od Tondu som sa dozvedel, že je tu dobrá kabína, krásny štadión a o futbal postarané. Ale aj ma upozornil, že to nie je Praha.“
Mareš má za sebou turbulentnejší ročník v Dukle. „Bola to sezóna ako na hojdačke,“ tvrdí. „Prvý polrok sa mi veľmi nedarilo, dáko som ani nehrával. Rovnako mužstvu extrémne nešlo. Potom sa to zlomilo, začal som nastupovať, sadol mi post v strede útoku, prišli góly i gólové prihrávky.“
Doterajšie top výsledky nového muža Hrnčárovej družiny sa spájajú s jeho štartmi v mládežníckych reprezentáciách.
„S devätnástkou sme boli na majstrovstvách Európy bronzoví a s dvadsiatkou na svetovom šampionáte strieborní. Z klubovej kariéry si asi najviac cením dve účasti vo finále Českého pohára. Môj osobný futbalový cieľ som ale zatiaľ nedosiahol,“ uzavrel Mareš.
