LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ján Piaček je 48-ročný medzinárodný rozhodca z Liptovského Mikuláša. Svoje arbiterské ostrohy získal na veľkých vodnoslalomárskych podujatiach, ktoré sa po roku 1993 pravidelne organizujú na vode v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši, alebo v Areáli Divoká voda v Čunove. Okrem slovenských dejísk však doteraz úspešne účinkoval v zbore rozhodcov aj na majstrovstvách Európy a svetových šampionátoch rôznych vekových kategórií.
„Olympiáda v Riu je pre mňa veľmi veľká pocta. Som rád, že Medzinárodná kanoistická federácia zaradila medzi pätnásť bránkových rozhodcov aj zástupcu Slovenska. Dostať sa do tejto spoločnosti medzinárodných arbitrov je veľmi náročné, pretože v rámci modernizácie nášho športového odvetvia čoraz viac našu prácu robia videorozhodcovia. Priamo na trati čistotu jázd posudzujú už iba pätnásti arbitri, plus náhradníci,“ povedal J. Piaček.
Prácu rozhodcov dôsledne sledujú
Ľudia z medzinárodnej federácie prácu J. Piačeka už dlhšie detailne poznajú, vedia, čo dokáže, preto sa do zoznamu pre Rio dostal bez nejakého extra lobovania. „Pri výbere do Ria som nemal žiadnu tlačenku, aspoň ja o žiadnej neviem. Nikomu z ICF som dopredu netelefonoval, aby ma na OH zobrali,“ povedal Ján Piaček.
Dodal, že nakoniec vo vodáckom športe to nie je ani možné, pretože bránkoví rozhodcovia sú počas celého podujatia pod veľmi prísnym dohľadom. Ich prácu počas súťažných jázd veľmi dôsledne sledujú nie iba tréneri a členovia realizačných tímov, ale aj samotní pretekári.
„Každý náš verdikt je okamžite podrobený prísnej analýze. Mnohokrát naše rozhodnutie je podnetom na podanie oficiálneho protestu, ktorý direktoriát pretekov okamžite po skončení súťaže rieši, analyzuje ho. Musíte byť mimoriadne koncentrovaní na prácu, ktorú robíte už aj na tých najmenších regionálnych pretekoch,“ vysvetlil rozhodca.
Rozhodcovský post zdedil po otcovi
Podľa Jána Piačeka rozhodovať na olympiáde je predovšetkým obrovská zodpovednosť. „Hoci nie som nejaký extra veľký trémista, rešpekt pred tým, čo ma v Riu budúci mesiac čaká, predsa len mám. Sám som zvedavý, čo nám tento moderný areál vodného slalomu, ktorý je podobný londýnskemu kanálu, ponúkne, s čím pretekárov a rozhodcov prekvapí,“ priznal dlhoročný funkcionár KTK Dukla Liptovský Mikuláš a erudovaný medzinárodný arbiter, ktorý rozhodcovský post zdedil po otcovi Ivanovi, v minulosti úspešnom pretekárovi a rozhodcovi.
Na poste bránkového i hlavného rozhodcu sa z Piačkovej rodiny už viackrát osvedčila aj Jánova sestra Katarína. Aj ona je jasným dôkazom, že v rodine Piačkovcov sa rozhodovanie pri vodnom slalome nededilo iba po „meči, ale aj po praslici“.
Verí, že sa medailová reťaz neroztrhne
S čím bude J. Piaček spokojný pri návrate z Ria?
„V prvom rade s tým, ak tí ľudia z ICF, ktorí mi preukázali takú veľkú dôveru, budú spokojní s mojou prácou – a potom tiež s tým, ak generácia vodných slalomárov, ktorá teraz prichádza po Michalovi Martikánovi, bratoch Petrovi a Paľovi Hochschornerovcov a Elene Kaliskej, bude pokračovať v ich krásnej medailovej žatve. Ak sa tá medailová reťaz, ktorá senzačne trvá od OH 1996 v Atlante, teraz neroztrhne,“ povedal.
Dodal, že to si všetci, ktorí pôsobia v slovenskom vodnom slalome, najviac želajú. Kandidátov na medailu osobne má, ale zatiaľ si to nechá pre seba, aby to dopredu nezakríkol.
„Ako odchovanec vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši som si ešte stále nezvykol na to, že idem na olympiádu, na ktorej nebude štartovať päťnásobný medailista z OH Michal Martikán. Fakt som si takú situáciu nevedel predstaviť. Od Atlanty 1996 bol Michal vždy súčasťou našej výpravy. Prakticky od MS 1995 v Nottinghame nosil domov medaily z tých najväčších pretekov,“ povedal rozhodca.
Michal sa podľa J. Piačeka neuveriteľných 21 rokov dokázal udržať na medailových pozíciách vo svojej disciplíne na OH, MS, ME.
„Obdivuhodná kariéra. Klobúk dolu pred jeho vysokým športovým majstrovstvom. Pred jeho pracovitosťou. Stále mi ten Mišo v tej našej výprave do Ria chýba. Je to veľký nezvyk ísť na olympiádu bez neho. Nemôžem si pomôcť, ale je to tak,“ konštatoval Ján Piaček.
Autor: mj
