DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Dolinka Machnaté v Demänovskej doline leží neďaleko lokality Lúčky.
Začína sa pod masívom svahu Pusté a Krakovou hoľou a ústí pri riečke Demänovka. Je to krátka dolina, ktorá meria približne 500 až 600 metrov, je ľahko prístupná z hlavnej cesty a neďaleko je aj zastávka linkového autobusu.
Na jej južnom boku sa do výšky vypína skalný rad, sú to početné bralá, členité útvary, ktoré majú výstižný názov skalný amfiteáter, športovci ho volajú aj skalný areál.
Skalné steny, bralá a veže tvoria dolomity a vápence. Horolezci Machnaté objavili pred viac ako päťdesiatimi rokmi a odvtedy ho aj využívajú.
Dôvodom je veľký výber ciest nižších stupňov obtiažnosti vhodných pre deti, začiatočníkov, ale aj náročných. Tie s najvyššími stupňami slúžia aj na výcvik najmodernejších foriem skalolezectva.
Dolinka Machnaté sa pre lepšiu orientáciu člení na ľavú západnú z dolomitického vápenca a pravú východnú zo zlepencových skál. Západnú a východnú časť dolinky delí kopaný serpentínový chodník.
Cesty nazvali po prvolezcoch
Skalolezecký areál má až dvadsať sektorov a každý z nich má aj svoj názov a ten najčastejšie súvisí s najpopulárnejšou horolezeckou cestou. Prvý v poradí je Kocka, Štvorkový pilier, Skobováčka, Smiem prosiť lady?, Päťkový sokolík, Kiki moro, Horná lavička, Helenka, Pardelov komín, Hapy – cave, Stena za školskou, Školská veža, Letecká, Ohnišťovka, Pod oštepom, Za oštepom, Veľký kostol, Malý kostol, Vráta, Fedorova špára.
Zaujímavé názvy výstupových ciest uvádzajú meno prvolezca alebo vystihujú charakter konfigurácie, nutný štýl a polohy pri jej lezení.
Takmer všetky výstupové trasy v areáli sú zabezpečené fixnými istiacimi prostriedkami. Teda skobami, kruhmi, nitmi, borhakmi a v kritických miestach sú aj istiace štandy.
História návštev dolinky súvisela s hospodárskymi záujmami miestnych obyvateľov a lovom lesnej zveri. Väčšiu návštevnosť zaznamenala atraktívna lokalita v období po druhej svetovej vojne, dôvodom bol rozmach horolezectva. K prvým najvýznamnejším priekopníkom rozvoja skalolezenia v Machnatom boli športoví lezci z Liptova, teda Pavol Pardel, Gustáv Plávka a Ivan Kováč.
Dolinku spracovali v sprievodcovi
Začiatky boli skromné, s primitívnymi konopnými povrazmi a istiacim výstrojom. Napríklad drevenými klinmi a povrazovými slučkami.
Neskôr, v 60. a 70. rokoch, nastúpili na scénu ich žiaci, oduševnený Peter Fedor, Rudolf Macho, Zdeno Sedláček. Medzi ženami to bola Silvia Chrapčiaková.
Veľmi aktívni boli aj Viťo Čech a Jardo Flejberk. Výstroj sa postupne modernizoval, pribudli záchranné prsné úväzky, silonové laná, ale aj rôzne druhy skôb.
V novšej dobe z domácich vynikli Vlado Dzuroška, Paľo Staník, Igor Pap, Stano Tonkovič, Vlado Tatarka. Zo známych cudzích lezcov treba uviesť majstrov extrémneho skalolezectva Jara Michálka a Dušana Zajaca.
Machnaté je príjemné miesto pre oddych, relax a na tréning atraktívneho horského športu. Lokalita má aj nevýhody, keďže výcvik a lezenie v zimných podmienkach sú obmedzené. Je to suchá dolinka, bez prameňa, preto tam najmä v lete voda chýba.
V súčasnej dobe má skalný areál pozoruhodnú návštevnosť. Okrem športových lezcov v jeho priestore cvičia hasiči. Horská služba poriada kurzy záchrany, horolezci výcvik a ukážky pre záujemcov.
Podrobný prehľadný popis zaujímavej lokality spracoval v skalolezeckom sprievodcovi Vlado Dzuroška. Brožúra s prílohami, fotografiami a grafickými náčrtmi vyšla v náklade niekoľko desiatok kusov a je nepredajná. Autor hradil vydanie z vlastných prostriedkov a so sponzorskou podporou priateľov.
V. Dzuroška, predseda horolezeckého klubu Jasná, strávil s touto partiou pri zdokonaľovaní vybavenia, istenia výstupových trás v areáli množstvo času.
Autor: Ladislav Milan
