RUŽOMBEROK. V roku 2002 prišiel Ľuboš Hajdúch pod Čebrať z Levíc. Bol ružomberskou „jednotkou“ medi žrďami v sezóne 2005/2006, keď Ruža dobyla historické „double“ – domáci titul a primát v Slovenskom pohári.
O tri roky neskôr priklepol na zahraničný angažmán a prestúpil do gréckeho FC Levadiakos. Potom chytal v poľskej Niecieczi a tiež na dvoch prvoligových adresách v Maďarsku – v Kaposvári a v Puskásovej akadémii.
Po návrate na Slovensko chvíľu pôsobil v Skalici a od zimy je späť v ružomberskej kabíne.
„Už mám nejaké trénerské brankárske licencie a chcem si urobiť aj najvyššiu. Veru, pomaly rozmýšľam nad tým, čo ma bude živiť, keď skončím s chytaním. Rád by som ešte nejakú sezónu v bráne potiahol, no musím sa tiež zaoberať budúcnosťou. Netajím, pri futbale by som chcel zostať a trénovať brankárov,“ rozhovoril sa 36 – ročný gólman, ktorý momentálne v MFK vytvára tandem medzi žrďami s o trinásť liet mladším Matúšom Macíkom.
V júli Hajdúch pripravil svoj prvý brankársky kemp pre mladých adeptov tohto remesla.
„Zúčastnilo sa ho desať chlapcov nielen z Ružomberka a okolia, ale aj z iných miest. Boli sme na štadióne v Černovej, začo by som chcel tamojším funkcionárom poďakovať a jeden tréning chalani absolvovali aj na hlavnej ploche ružomberského štadióna. Myslím si, že päťdňový pobyt dobre dopadol, ohlasy boli pozitívne.“
Muž, ktorý pred desiatimi rokmi na Stade de France v Paríži vychytal domácich Francúzov na čele so Zidanom, Anelkom či Trezeguetom (Slovensko vtedy vyhralo nad „Galským kohútom“ 2:1), aj počas svojej aktívnej dráhy, hodlá v práci s mladou zmenou pokračovať.
„Chcem rozbehnúť kvázi brankársku školu pred chlapcov z dedín. Oni zväčša trénujú s družstvom a nemajú možnosť absolvovať špeciálne brankárske tréningy. V tomto regióne zatiaľ nič také neexistuje. Viacerí známi mi navrhli, aby som to skúsil.“ Hajdúch už rozbehol aj prípravy svojho projektu.
„Spolu so svojimi ľudmi teraz riešime ihriská, kde by sme mohli fungovať. Našou snahou je podchytiť celý Liptov a uvažujeme i s Oravou. Nechceme však, aby chlapci museli z jedného kúta regiónu cestovať do druhého. My musíme prísť k ním čo najbližšie. Oslovíme kluby v obciach. Máme záujem o žiakov a dorastencov, no i mladých brankárov v A tímoch. Myslím si, že každému máme, čo dať,“ vysvetlil ideu brankárskej školy Hajdúch.
Jej iniciátori najprv potrebujú zistiť, ako sa ich myšlienka ujme v kluboch. Koncom augusta alebo začiatkom septembra by už ich lekcie mali bežať. A to raz do týždňa, čiže so štyrmi „stretávkami“ do mesiaca.
