V útrobách liptovských Tatier sa nachádza jedinečný chodník, ktorý svojím zameraním nemá na Slovensku obdobu. Návštevníci prechádzajú po stopách niekdajších pastierov oviec v ich autentickom prostredí.
PRIBYLINA. Ovčiarsky náučný chodník prevádza návštevníkov v Račkovej doline vďaka aktivite a najmä nadšeniu pribylinských turistov. Chodník je pre svoje zameranie jedinečný aj v celoslovenskom meradle.
V Račkovej doline na južnej strane Západných Tatier sa nenachádza náhodou. Územie doliny, jej lúky, potok, dlhé roky využívali pastieri oviec. Dokonca salašníctvo ovplyvnilo vzhľad doliny natoľko, že ho badať dodnes. Pozrieť sa na dolinu správnym pohľadom pastiera pomáha práve nový náučný chodník.
Dozrieval v ňom ovčí syr
Pribylinskí turisti hovoria o splnenom sne. Základ chodníka, teda náučné tabule, osadili ešte na jar, a nedávno sa im ho podarilo dokončiť. Chodník sa začína pri ústí doliny a jeho súčasná trasa sa končí pri kolibe pod Klinom, čo je najvyššie položená koliba na území bývalého Československa a v pôvodnom stave sa vďaka starostlivosti miestnych zachovala dodnes.
Pred kolibou, niekdajším úkrytom pastierov pod Klinom, postavili turisti komárnik. V minulosti slúžil ako krytý priestor, do ktorého pastieri ukladali syr na dozretie a popri tom ho prefukoval horský vzduch.
Opravili a natreli aj kolibu
Autori chodníka si zakladajú na tom, aby bolo všetko autentické, riadia sa starými fotografiami. Vychádzajú z reálií a tradície oblasti, ktorá sa neodmysliteľne spája s ovčiarstvom.
„Pred kolibou pod Klinom sme postavili podľa dobových fotografií komárnik a lavicu pri vchode do koliby. V kolibe sme zriadili galériu fotografií zo života valachov, ktorí tu žili vždy v letných mesiacoch. Opravili sme aj strechu koliby a kolibu s komárnikom sme natreli novým náterom,“ vysvetlil Michal Králik, predseda Klubu pribylinských turistov a lyžiarov.
Stavebný materiál vynášali ručne
Výdatnou pomocou pre pribylinských turistov boli aj miestni dobrovoľní hasiči, tak im robota šla od ruky. Pokiaľ sa dalo, stavebný materiál vyniesli na vlečke traktora, potom sa museli spoliehať iba na vlastnú silu, pretože dosky, stĺpy a náradie museli vynášať ručne.
Komárnik šikovne postavili, nejde o zložitú stavbu, pastieri museli v minulosti stavať rýchlo a jednoducho, aby sa mohli v prípade potreby presúvať.
Koliba pod Klinom s galériou, približujúcou život pastierov a replikou komárnika, sa nachádzajú na turistickom chodníku, vedúcom Račkovou dolinou. Poznávanie tamojšej ovčiarskej tradície môže byť príjemným spestrením výstupu k neďalekým Račkovým plesám, alebo aj na Bystrú, najvyšší končiar Západných Tatier.
Čo je to komárnik?
Jednoduchá stavba typická pre vysokohorské salaše a plnil funkciu samostatného skladovacieho priestoru. Nachádzal sa pred vstupom do koliby. „V podstreší bola polica na dozrievanie syra. Priestor bol otvorený, dobre vetrateľný. Ako spomínal bača, syr tam dobre dozrel a stvrdol. V spodnej časti pod strieškou bola polica slúžiaca na odkladanie rôznych nádob a predmetov,“ opísala etnologička Iveta Zuskinová v publikácii Ovčiarstvo a salašníctvo v Liptove.
