PRIBYLINA. „Toto sú špeciálne bobrovecké droby, pretože my zemiaky do nich melieme, do liptovských sa trú (rozumej – strúhajú),“ predstavila prácu okolo hrncov a výroby drobov v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline Anna Olšovská z Bobrovca. „My do drobov melieme zemiaky, mäso, slaninku, cibuľu a pridávame špeciálnu bylinku, u nás nazývanú kružmen. Je to druh mäty, mäta kučeravá, a pestuje sa v záhradkách. Krásne vonia. Potom pridáme ešte majoránku, korenie, soľ a doma dopestovaný cesnak, lebo ten čínsky z obchodov nemá chuti.“
Droby varili i piekli poslednú júlovú nedeľu od rána. Hotový výrobok vraj mal v kúskoch tridsať metrov. Všetko sa minulo. „Dve tretiny sme rozdali návštevníkom múzea, jednou sme pohostili účinkujúcich a predávajúcich v stánkoch,“ dodala A. Olšovská.
Súťaž o murársku kelňu
Vrecko malty, vrecko piesku, voda i tehly čakali na odvážlivcov v súťaži murárov. Bolo treba postaviť z tehál múrik. Samozrejme, maltu si museli súťažiaci urobiť sami. Dvojica Roman Brezina z Liptovského Hrádku a Vladimír Moravčík z Bobrovca to zvládli. V hľadisku však zaznievalo, že Roman je amatér, Vladimír profesionál. Obaja však stavali statočne, rýchlejší bol Bobrovčan. Naozaj dostal výhru vo forme murárskej kelne, druhý špachtľu.
„O liptovských murároch sa traduje, že postavili Budapešť, Viedeň i Bratislavu, no ostali po nich aj kúrie na rôznych miestach Slovenska,“ povedala Anna Kolkusová, ktorá s Jiřím Přibylom súťaž pripravovali. „Neboli to však len stavby. Ostal nám aj murársky folklór, zvyky, predmety.“
Spevy, bály i tance
Murárske tradície cez spev a tanec udržiava Spevácko-tanečná skupina pri Jednote dôchodcov Slovenska v Bobrovci. „Vyfešandení“ v čiernych nohaviciach či sukniach a bielych košeliach vyspevovali a vykrúcali sa na javisku jedna radosť. Totože sú dôchodcovia? Ich tváre žiarili mladosťou. A nielen pri vankúšikovom tanci, v ktorom tanečník i tanečnica v strede kruhu si vyberali partnera, s ktorým sa na vankúšiku objali či pobozkali.
Bobrovecká skupina chtivá tanca a spevu pracuje pod vedením Moniky Moravčíkovej, spevokol diriguje jej syn Vladimír.
Radosti v dôchodku
Bobroveckí dôchodkoví tanečníci a speváci mali aktívnu konkurenciu v skanzene. Kým sa na javisku murársky veselili, Anton Suchý si spokojne stružlikal z konárov stromov rôzne nádobky a dekoračné predmety.
Odkiaľ prišiel? „Hen spoza kopca," prezradil takmer rozprávkový šesťdesiatsedemročný deduško. Spoza kopca bolo zo Svitu. Jeho manželka prezradila, že obaja sa začali svojim záľubám venovať až na dôchodku. On vyrezáva črpáky, ona šije bábiky. „To aby sme na dôchodku nezakrneli,“ dodala s úsmevom bielovlasá Alžbeta Suchá.
