RUŽOMBEROK. Kurátorom výstavy Noc vo Vlkolínci v Báčskom Petrovci, v slovenskej enkláve Vojvodiny, v Srbskej republike je Marcel Koleštík.
Juraj Vohnout je pôvodom z Ružomberka. Fotograf pracoval vo Vlkolínci technicky náročným spôsobom, bez použitia bleskov, len v prirodzenom svetle nočnej atmosféry, často za veľmi nepriaznivých podmienok.
Trámy chalúp vo vetre vŕzgajú
Jedna z najnavštevovanejších oblastí Liptova je počas dňa plná turistov, odstavených áut, čo je daň cestovnému ruchu. Nič pre fotografistu. Nápad zaznamenávať vizuálne Vlkolínec vo chvíľach, keď sa rušný deň skončí, keď sa starodávna krajina ponára do hlbokého ticha a „svetlo padá“ je výzvou pre každého autora. Konfrontácia bežného denného života a nočného pokoja je šancou k pochopeniu životných udalostí a dejov, ktoré prebiehajú v čase a priestore.
„Je to zvláštny pocit, keď sa vydávate na namáhavú púť s fotografickou technikou, a to nielen do Vlkolínca, ale aj k vrcholom končiarov a priamo na mieste zažijete neopakovateľné obrazy východu slnka a iné. Sú tu aj obrazy z Kriváňa, Choča, Ďumbiera, Stohu Chopku či Gerlachu,“ vysvetľuje J. Vohnout.
Kurátor M. Koleštík povedal, že génius loci sa v tomto kúsku mikrokozmu naplno prejaví až v noci. Vtedy začínajú rozprávať svoje príbehy fermežou voňajúce drevené trámy chalúp, vtedy vo vetre vŕzgajú plechové strechy, vyrobené umnými rukami zo starých fabrických sudov, vtedy v zadnej záhrade zamrmle medveď, ktorý sa na jeseň kŕmi šťavnatými slivkami.
Ľudí si obľúbil takých, akí sú
„Vtedy chalupy začínajú rozprávať prastaré príbehy, vtedy drevené okná vydávajú svedectvá stoviek príbehov ľudí, ktorí sa tu za takmer 600 rokov osídlenia rodili, žili a umierali,“ dopĺňa M. Koleštík.
Autor v súčasnosti žije v 50 kilometrov vzdialenej Banskej Bystrici, a tak kvôli fotografickým záberom musel cestovať autom a peši v noci prejsť mnohé zákutia. Rozhodujúce boli tie najlepšie svetelné či poveternostné podmienky.
„Nejde len o architektúru, chalupy bez života, ale o to, že jedinečné stavby, jedinečný štýl Vlkolínca by tu nebol bez ľudí, ktorí tu na tomto mieste žili, pracovali, ktorí tu zanechali dedičstvo svetového významu,“ hovorí M. Koleštík.
Autorova tvorba je myšlienkovo prepracovaná a zároveň aj technicky a systematicky, dlhoročne spracovávaná, čo ovplyvnilo jedinečnosť a zaujímavosť súboru nočného Vlkolínca. „Počas rokov fotografovania som sa spriatelil s obyvateľmi, ktorí vytvárajú duch tohto miesta. Sú rôznorodí, majú rôzne povahy, nakoniec, ako všade inde. Obľúbil som si ich takých, akí sú a portrétoval pri každej príležitosti. A majú svoj priestor i na výstave, lebo najmä oni sú rázovitou a neopakovateľnou dušou Vlkolínca,“ dodáva J. Vohnout.
JURAJ VOHNOUT
Fotografii sa venuje od detstva. Prvý fotoaparát Fed mu darovala stará mama. Vyštudoval publicistiku (Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici), ale aj masmediálnu komunikáciu (Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave). Zlákali ho „pohyblivé obrázky“. V TV Markíza a v Slovenskej televízii pôsobil ako kameraman a režisér. Autorsky sa podieľal na desiatkach dokumentárnych filmov, publicistických relácií, videoklipov a televíznych prenosov rôznych žánrov. Po roku 2000 sa viac venuje fotografii. Systematicky sa venuje Vlkolíncu, malej dedinke pod Sidorovom, ktorá je jednou z ulíc Ružomberka. Obľúbenou témou je vítanie slnka na vrcholoch slovenských končiarov. Výtvarne komponované zábery prenášajú diváka do neopakovateľnej atmosféry, vysoko nad slovenskú krajinu, kde všetkými zmyslami vníma veľkolepé divadlo spojené so zrodom nového dňa. Získal viaceré domáce a medzinárodné ocenenia. V tom roku Jury Award FIAP The International Exhibition of the environmental photographs TREE, Exhibition The Association of Slovak photographers, Mayor's Award, International exhibition Fotoforum, prize of city Ružomberok.
Autor: HAM
