LIPTOV. V Tatrách žije vzácny poddruh kamzíka, kamzík vrchovský tatranský. Nájsť ho možno iba na území Tatier, teda na slovenskej aj poľskej strane. Žije ale aj v Nízkych Tatrách. V minulosti hrozila tatranskému kamzíkovi katastrofa, jeho počty vplyvom pytliactva tak klesli, že sa odborníci báli najhoršieho.
Z Vysokých Tatier do Nízkych Tatier previezli niekoľko kusov kamzíka vrchovského tatranského, ktorý tam založil náhradnú populáciu pre prípad núdze. Opatrenie malo zabrániť, aby sme prišli o vzácny druh kamzíka.
Narodilo sa veľa mláďat
Vplyvom viacerých rozhodnutí sa podarilo odvrátiť katastrofu, vďaka celoročnej prísnej ochrane kamzíka a sezónnej uzávere početnosť kamzíka z roka na rok stúpa. Ochranárov aj lesníkov v oboch strán Tatier tento rok príjemne prekvapil vysoký prírastok. Celkovo ich počas posledného sčítania našli 1232, nových mláďat bolo 165.
„Tvoria viac ako trinásť percent z celkovej populácie,“ povedal Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAP-u.
V liptovskej časti Tatier ich v deň sčítania videli 184, Poliaci oznámili číslo 385.
Populácia je stabilná
Na území Tatranského národného parku sledujú počet kamzíka takmer 60 rokov. V Národnom parku Nízke Tatry kamzíky obývajú celú centrálnu časť Ďumbierskych Nízkych Tatier nad hornou hranicou lesa od kóty Králička až po Ďurkovú aj s priľahlými bočnými hrebeňmi Skalka, Bóry, Konsko, Ludárka. Tamojší ochranári sa k celoplošnému spočítavaniu populácie vrátili vlani, napočítali ich vrátane mláďat 132, z toho 21 mláďat. Zopakovali ho aj tento rok.
„Narátali sme 125 kamzíkov, z toho 28 tohoročných mláďat. Najväčšie čriedy sme už tradične zaznamenali v oblasti Ďumbiera a Štiavnice, na Bóroch, menšia črieda bola pozorovaná v oblasti Kotlísk. Veríme, že sa kamzíkom bude dariť v Nízkych Tatrách i naďalej,“ vysvetlila Zuzana Kaliská, zoologička z Národného parku Nízke Tatry.
Na Slovensku teda žije okolo 1500 kamzíkov, čo je takmer desaťnásobne viac ako koncom 90. rokov, keď ich napočítali iba 160.
V Nízkych Tatrách žili už dávno
Zoologička upozornila aj na to, že nízkotatranské kamzíky majú zaujímavý osud. Územie obývali už veľmi dávno, kostrové pozostatky sa našli v jaskyniach, napríklad aj v Demänovskej ľadovej jaskyni.
„V dobe ľadovej totiž pri ústupe ľadovcov z územia Nízkych Tatier ale úplne zmizli. Zostali len vo Vysokých, Belianskych a Západných Tatrách. Tu prežívali niekoľko tisícročí,“ povedala.
„V šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali počty tatranských kamzíkov prudko klesať. Z obavy straty jedinečného symbolu našich veľhôr vznikla myšlienka vytvorenia náhradnej populácie. Vysokohorské prostredie Nízkych Tatier s rozľahlými hoľami a priľahlými nedostupnými skalnými bralami sa na Vysoké Tatry ponášalo najviac,“ priblížila Kaliská.
V priebehu rokov 1969 – 1976 odchytili v Belianskych a Vysokých Tatrách 30 kamzíkov. Previezli ich do záveru Lomnistej doliny v Nízkych Tatrách. Kamzíkom sa v prostredí, ktoré obývali pred tisícročiami, znova zapáčilo a po desiatich rokoch ich bolo už 146 kusov.
Turisti a športovci im nedajú vydýchnuť
Kamzíkom vo Vysokých Tatrách veľmi pomáha zákon ale aj turisti, ktorí rešpektujú návštevný poriadok. Samozrejmosťou je dnes už zákaz lovenia, na čo dohliadajú tamojší strážcovia. Populácii prospieva sezónna uzávera. V čase citlivom pre kamzíky, teda pri rozmnožovaní a rodení nových mláďat, turisti do Tatier nesmú.
Turisti poznajú väčšinou uzáveru chodníkov vo Vysokých Tatrách. Majú ju aj v Nízkych Tatrách z rovnakých dôvodov. Kam majú prístup turisti i všetci nadšenci rôznych športových aktivít, presne definuje návštevný poriadok národného parku. Presné znenie si nájdu aj na tabuliach priamo v teréne alebo na webstránkach národných parkov.
„Na území Nízkych Tatier máme z dôvodu ochrany prírody a bezpečnosti návštevníkov sezónnu uzáveru troch turistických trás, napriek tomu ani toto obmedzenie ľudia nie sú vždy ochotní rešpektovať,“ povedala Kaliská.
V čase od 1. októbra do 30. júna platí uzávera napríklad chodníka zo sedla Poľany, cez Zákľuky, Bôry až do sedla Sinej. Okrem toho, že sa tam zdržiavajú kamzíky, žije v nich aj vzácne kurovité vtáctvo, ktoré potrebuje od človeka aspoň na chvíľu pokoj.
Okrem uzávery pravého hrebeňa Demänovskej doliny v rovnakom čase platí aj uzávera žltoznačeného chodníka z Kotlísk do sedla pod Žiarom alebo chodník zo sedla Javorie do Demänovského sedla.
O uzávere pritom informujú tabule priamo v teréne, ľudia ich ale nerešpektujú, hoci možností pre návštevníkov je množstvo. Nízke Tatry ponúkajú viac než 840 kilometrov turistických trás, pre skialpinistov a snowboardistov je určený skialpinistický areál.
Rogalá prelietajú ponad čriedy
Ďalšou kapitolou, ktorá neprispieva k pokoju nízkotatranských kamzíkov, je závesné lietanie. Oficiálne možno lietať iba nad plochami zjazdových tratí, ale nariadenie nerešpektuje takmer nik a adrenalínoví športovci nalietavajú často priamo i ponad úkryty kamzičích čried.
Na území nízkotatranského národného parku platí rovnaké pravidlo ako vo Vysokých Tatrách. Túru si treba naplánovať tak, aby ste sa do terénu vydali najskôr hodinu po svitaní a domov sa vrátili najneskôr hodinu pred západom slnka. Turistov na hrebeňoch Tatier pribúda, ale aj zvieratá potrebujú svoj pokoj.
„Akoby sme mali problém dodržiavať aj tú hŕstku pravidiel. Ak vstupujem do chráneného územia, mal by som si byť toho vedomý, je to prejav ľudskej slušnosti a úcty k prírode,“ vysvetlila Kaliská.
Fotogenickí štvornohí zvedavci
Kamzík vrchovský tatranský je jedno z najvzácnejších zvierat žijúcich na Slovensku, rozhodne ale nemožno hovoriť o plachom zvierati. Na fotografiách z túr z Nízkych Tatier či Vysokých Tatier za posledné roky určite nechýbajú pózujúce kamzíky.
Kaliská hovorí, že je to prirodzené, pretože kamzíky sú veľmi zvedavé a keď necítia ohrozenie, objekt svojho záujmu si prídu pozrieť zblízka. Tak ako sú kamzíky zaujímavé pre nás, aj my zaujímame ich.
„Prispôsobili sa tomu, že každý deň sú v kontakte s človekom. Vedia, že od bežného turistu im nehrozí nebezpečenstvo, nie sú lovené a pokiaľ ich ľudia nenaháňajú v snahe získať čo najlepšiu fotku, ani kamzíky nemajú dôvod bezhlavo utekať. Plaché a obozretné sú hlavne kamzice s malými kamzíčatami, odrastenejšie mladé capy sú smelšie, niekedy samy prídu skontrolovať okoloidúcich turistov,“ dodala zoologička.
Obavy z kríženia so susedným alpským kamzíkom
Alpského kamzíka vysadili do Veľkej Fatry a Slovenského raja pre poľovné účely v 60. rokoch minulého storočia. V Slovenskom raji žije napríklad približne sto kamzíkov alpských. Zákon ich nechráni, možno na ne poľovať.
Už počas reštitúcie, teda znovuvysadenia kamzíka vrchovského tatranského do Nízkych Tatier, sa začali niektorí vtedajší odborníci obávať kríženia s alpským kamzíkom.
Iní sa zas spoliehali na to, že kamzíky od susedov nebudú podnikať také dlhé výpravy a ich kríženie nepredpokladali.
Nízke Tatry oddeľuje od Veľkej Fatry iba cesta medzi Ružomberkom a Donovalmi, čo pre svižnejšieho kamzíka alpského nie je problém. Rovnako môže prejsť aj Vernár, cestu rozdeľujúcu Nízke Tatry a Slovenský raj na východe.
Zanedbateľné kontakty
Tatranský kamzík sa od alpského odlišuje súborom vlastností, ktoré ho robia vzácnym. Skríženie sa s alpským kamzíkom a rozšírenie hybridného druhu by znamenalo pre čistú nízkotatranskú populáciu problém.
„Výsledky aktuálnych genetických analýz ale potvrdili, že kontakty tatranských kamzíkov s alpskými boli zanedbateľné, a tak sa, našťastie, nenaplnili rozličné katastrofické scenáre,“ vysvetlil zoológ a vysokoškolský učiteľ Peter Urban v knihe Ďumbier, ktorú vydal v roku 2012.
Príroda sa s tým vie vyrovnať
Bedřich Hájek, zoológ a bývalý riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj, povedal, že v populácii tatranského kamzíka v Nízkych Tatrách sa už vyskytujú v malom množstve gény alpského kamzíka z Veľkej Fatry a Slovenského raja. Zdôraznil zároveň, že ide o zanedbateľný vplyv a populácia sa s tým vysporiada.
Pri reštitúcii kamzíka sa ale robia genetické testy, znamená to, že zoológovia by najprv kamzíky dôsledne otestovali, presunuli by iba geneticky čistého jedinca. Našťastie, tatranským kamzíkom sa v súčasnosti darí dobre a reštitúcia nie je potrebná.
(ľk)