LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na kostole vo Vrbici sa začala rozsiahla oprava. Jednoduchšou časťou je oprava vonkajšieho plášťa na hlavnej lodi. Tá nie je poškodená a stačí ju natrieť. Oveľa komplikovanejšia bude oprava veže, ktorá stojí od polovice 19. storočia a za ten čas ju nikto dôsledne neopravil.
„Omietku musíme celú obiť, pretože vznikali naozaj nebezpečné situácie, keď sama padala a ohrozovala ľudí,“ opísal Marián Bochnička, predsedajúci zborový farár liptovskomikulášskeho cirkevného zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Už vlani vymenili elektroinštaláciu, vo vnútri kostola nájdu veriaci dokonca aj sociálne zariadenie. Hoci sa to na pohľad nezdá, kostol má kapacitu 160 miest na sedenie, ďalších 40 ľudí môže stáť.
Hodinový stroj zakonzervujú
V kostolnej veži sa usídlili holuby. Nalietavali do veže, špinili v nej, čím narušili statiku zvonov. Hoci priestory veže čistili, holuby za niekoľko týždňov znova narobili neporiadok.
Do veže zvykli vlietať cez dieru v ručičkách na ciferníku.
„Hodiny vyberieme. Predpokladáme, že samotný hodinový stroj bude vzácny, preto ho zakonzervujeme, aby sa zachoval aj pre budúcnosť,“ vysvetlil Bochnička.
Celková rekonštrukcia zahŕňa natretie hlavnej lode, kompletnú opravu veže, oplechovanie. Vo veži otvoria vetráky a osadia sieťky.
Veria, že vydrží ďalšie polstoročie
Do rekonštrukcie investuje liptovskomikulášsky zbor približne 30-tisíc eur z vlastných zdrojov.
„Dúfame, že rekonštrukčné práce budú stačiť na najbližších 50 rokov, je to náročná oprava. Zároveň je to náš posledný kostol, ktorý sme za posledných desať rokov opravili. Pracovali sme v Ondrašovej, modlitebni v Okoličnom, vynovil sa kostol v Iľanove. Obrovskú investíciu sme mali v roku 2012, keď sa opravoval hlavný farský kostol poškodený zemetrasením,“ spresnil zborový farár.
Slivková farba je praktickejšia
Oprava kostola púta pozornosť, nachádza sa uprostred kruhového objazdu na sídlisku Nábrežie. Nie všetci sa stotožňujú s použitou farbou, nepáči sa im fialová.
Pamiatkari výber farby ovplyvniť nemôžu, pretože stavba nie je národnou kultúrnou pamiatkou.
„Nie je to celkom fialová farba, ťahá sa skôr do siva. Architekt sa pri jej výbere riadil aj dobovými reáliami, ale aj tým, aby bola farba praktická. Kostol stojí uprostred frekventovaného kruhového objazdu, práši sa tam a keby sme ho natreli na bielo alebo do zemitých farieb, rýchlo by sa zašpinil,“ vysvetlil.
Strop vymyslel M. Harminc
Kostol ukrýva viacero zaujímavostí. Jeho prístavbu v roku 1936 navrhol známy a uznávaný architekt Milan Michal Harminc, ktorý sa podpísal napríklad aj pod Stodolovu vilu na Hodžovej ulici alebo kostol v Černovej či hlavnú budovu Slovenského národného múzea v Bratislave.
Interiér vrbického kostola má vďaka Harmincovmu kumštu krásnu akustiku, architekt vymyslel strop.
„Vo vnútri sa zachoval pôvodný a kvalitný organ Rieger,“ povedal Bochnička s tým, že by priestor kostola rád využil aj na koncerty, pretože priestor má veľký potenciál a neopakovateľnú akustiku.
„Teší nás, že sa nám podarilo pustiť sa do opravy, kostol má veľký význam pre veriacich na Nábreží, najmä starší nemusia merať cestu do farského kostola v centre,“ doplnil.
KOSTOL ZBIERKA
Kostol vo Vrbici sa nazýva aj Zbierka a nie vždy slúžil ako kostol. Pôvodne to bola strážna veža pre Vrbicu, ako prevencia pred požiarom a zároveň to bola jediná murovaná stavba. Ľudia si do nej preto ukladali svoje cennosti, ženy napríklad sviatočné šaty, periny, vzácne listiny. Slúžila aj na ďalšie obecné účely ako väznica či márnica. Zaujímavosťou je, že vrbického farára nikdy neplatil štát, postarali sa o neho veriaci. Dohodli sa, čo mu dajú, na čo sa pozbierajú. Tak to fungovalo aj v prípade učiteľa a kantora.
