S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Ten spolu so svojimi šiestimi priateľmi vystúpil na vrchol Kriváňa už 24. septembra 1834. Svoje dojmy z výstupu opísal Belopotocký v almanachu Hronka v roku 1837 pod názvom Cesta na Kriváň Liptovský.
Naplno sa však tradícia národných výstupov začala rozvíjať od 16. augusta 1841. V tento deň zdolali Kriváň okrem Gašpara Fejérpataky-Belopotockého aj Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Bohdan Hroboň a ďalší významní slovenskí národovci. Štúr opísal výstup aj v básni Ku Křiváni (napísaná ešte po česky), ktorú vydal v roku 1842 v Hurbanovom almanachu Nitra.
Ďalší výstup na Kriváň s prívlastkom národný uskutočnili slovenskí národovci na čele so Štúrom 29. augusta 1844, deň po prvom zasadnutí literárneho spolku Tatrín v Liptovskom Mikuláši.
V roku 1861 zorganizoval Štefan Marko Daxner ďalší výstup pri príležitosti prijatia Memoranda slovenského národa.
Po prvej svetovej vojne v roku 1919 zdolali Kriváň členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku. Výstupy však postupne strácali národný charakter a boli skôr turistickou atrakciou.
Po druhej svetovej vojne nastala v skupinových výstupoch na Kriváň niekoľkoročná prestávka. V roku 1955 ich obnovil Mestský národný výbor (MNV) Vysoké Tatry pri príležitosti Dní Tatier.
Národný charakter, ktorý pretrváva dodnes, nadobudol skupinový výstup na Kriváň v roku 1968, keď jeho vrchol zdolalo 1500 osôb.
Národný výstup na Kriváň, venovaný 175. výročiu prvej vychádzky štúrovcov na Kriváň sa uskutoční už zajtra. Autobus pre záujemcov odchádza zo železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši o 6.h ráno.
