Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Štyridsať rokov Pachovej cesty za slávou

Pacha nakrúcali v roku 1975. Autorom poviedky Pacho, hybský zbojník a spoluautorom scenára k jednej z najúspešnejšej československých filmových komédií je Peter Jaroš.

Jarošov Pacho mnohých zaskočil a nevedeli prekonať zaužívané predstavy o zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobe rozdával. Veď ani v súčasnosti by o takom zbojníkovi nechceli ani počuť.Jarošov Pacho mnohých zaskočil a nevedeli prekonať zaužívané predstavy o zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobe rozdával. Veď ani v súčasnosti by o takom zbojníkovi nechceli ani počuť. (Zdroj: AUTOR)

HYBE. O scenáristoch, bez ktorých by dobrý film nevznikol, diváci ani nevedia. Ak si ktosi spomenie na Pacha, tak vidí Jozefa Kronera, jeho filmového otca Adama Matejku a iných. Až potom mu zíde na um režisér Martin Ťapák, ktorý na filmových tvorcov už hľadí z režisérskeho neba.

M. Ťapák sa netajil tým, že nebolo jednoduché mať k dispozícii kvalitnú predlohu na sfilmovanie. Ale, nad námetom v poviedke Petra Jaroša o zbojníkovi Pachovi začal premýšľať už v roku 1972.

Pacho mnohých zaskočil

„Príbeh o Pachovi som napísal z akejsi roztopašnosti a svojvôle a to iba preto, lebo Hybe, bývalé kráľovské mestečko, nemalo svojho zbojníka a mne to bolo odrazu ľúto.“ Spomínal nedávno P. Jaroš.

„Presadiť projekt do výroby však nebolo jednoduché. Jaroš bol začínajúcim dramaturgom a scenáristom vo filmovej tvorbe na Kolibe. Trvalo mi tri roky, pokým som presvedčil, že nejde o znevažovanie ľudovej tradície, o to, aby sme sa jej vysmiali,“ potvrdil M. Ťapák.

Jarošov Pacho mnohých zaskočil a nevedeli prekonať zaužívané predstavy o zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobe rozdával. Veď ani v súčasnosti by o takom zbojníkovi nechceli ani počuť.

„Ak by nebol býval už vtedy umeleckou autoritou, keby nemal známosti hore aj dolu, keby nebol presvedčivo argumentoval, že nejde o dehonestáciu, ale naopak – o vyzdvihnutie a povýšenie istých našich národných vlastností, aj vďaka ktorým sme sa v dlhej nežičlivej histórii zachovali ako národ s vlastnou rečou a jedinečnou kultúrou, pochybujem, že by sme tento film boli nakrútili,“ uviedol P. Jaroš pre Film.sk.

Mali hrať Lasica aj Satinský

„Aj tak nedokázal presadiť, aby si Lasica so Satinským vo filme zahrali a príčina bolo prostá. Mali zaracha,“ povedal P. Jaroš.

„Stoj, tristo hrmených! Stoj tisíc hrmených! Stoj tisíctristo hrmených!“ Jedna z mnohých replík filmu. Autormi dialógov boli Milan Lasica s Júliusom Satinským, aby ešte viac vylepšili Ťapákov a Jarošov scenár. „Vložili do deja tú mastičku, olej, šťavu,“ pripomenul Jaroš. Ale Ťapákovo nadšenie schladili. V titulkoch ich ako spoluscenáristov uviesť nesmeli.

P. Jaroš po rokoch prezradil, že inšpiráciu urobiť grotesku z Jánošíkovej témy dostal Ťapák už pri nakrúcaní Bielikovho Jánošíka. Režisérovi P. Bielikovi robil pomocného režiséra a vo filme si zahral Uhorčíka.

Poviedka Pacho, hybský zbojník (v Slovenských pohľadoch vyšla v r. 1972) Ťapáka už na prvé prečítanie zaujala. „Hneď mi zavolal, či by sme mohli podľa rozšírenej, doplnenej a dopracovanej verzie, napísať spolu scenár. Rád som súhlasil,“ potvrdil P. Jaroš.

K povinnostiam dramaturga a scenáristu patrilo hľadať a predkladať námety, písať filmové poviedky, prípadne aj scenáre.

Svojrázny hybský zbojník

„Ťapákov návrh som privítal. Pustili sme sa do roboty, napísali niekoľko verzií filmovej poviedky, pokým ju tvorivá skupina schválila. So schvaľovaním filmového scenára to bolo podobné. Posudzovatelia nás v dobrom upozorňovali, že búrame jeden zo slovenských mýtov, mýtus o Jánošíkovi, a ten je predsa hlboko zakorenený v slovenskej tradícii. Oponovali sme, že mienime sa týmto filmom pozrieť na nás, na seba, na jednej strane zvrchu, kriticky, na druhej nás príjemnou filmovou feériou či burlesknou veselohrou povýšiť bez nadutého vyťahovania sa,“ spomínal P. Jaroš.

Film, ktorý nakrúcali na Orave, v Liptove aj v Bratislave, však s istými výhradami prijali. Ani s premietaním väčšie problémy neboli.

Spisovateľ Ľuboš Jurík sa opýtal na impulz k vytvoreniu svojráznej postavičky hybského zbojníka. Podľa P. Jaroša nejde o akúsi menej inteligentnú odnož Švejkov.

„Náš humor je iný ako český, na jednej strane je prirodzene robustný a na druhej strane, po tisícročnom spolužití s Maďarmi, je absurdnejší i aristokratickejší. Mnohé z výtržností, bujarých radovánok či často až neuveriteľných výčinov maďarskej šľachty či slovenských pomaďarčených i nepomaďarčených zemanov presiaklo aj do ľudovej slovesnosti. Pacho nie je typický slovenský zbojník, viac či menej sa odlišuje. Slováci sme multikultúrna a multinacionálna zmeska, na čo som značne hrdý a vzájomne sa tolerujeme a obohacujeme nielen kultúrne, ale aj geneticky, a aj preto sú hlavne novodobé Slovenky také pekné a všeobecne obdivované,“ doplnil P. Jaroš.

Zosmiešnili zbojnícku tému

Štatistika slovenských filmových komédií sa porovnávať napr. s francúzskymi ani nedá. Pacho, hybský zbojník sa zaradil k tým najobľúbenejším, hoci na začiatku prevládala nedôverčivosť a skepsa. Režisér mal pri výbere hercov šťastnú ruku.

V rozhovore z roku 1998 sa Ťapák priznal: „Bez Kronera by som nikdy nerobil Ragana a už vôbec by som sa nepustil do filmových verzií Rysavej jalovice či Kuba. Povinná literatúra sa čítala ťažko, ale Kroner bol jedinou možnosťou, ako klasiku do ľudí dostať. Mali ho totiž radi úplne všetci, aj puberťáci, aj dospelí, aj starí,“ povedal M. Ťapák, ktorý skonštatoval, že po Pachovi sa už pre neho vhodné témy toľko neobjavovali.

P. Jarošovi sa s Ťapákom spolupracovalo dobre. Zosúladili sa predstavy oboch. To bol jeden z dôvodov úspechu filmu o Pachovi. M. Ťapák sa k titulu vrátil dlho po vzniku filmu – inscenoval muzikálovú komédiu Pacho sa vracia v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.

Dialógy už zľudoveli

„Humor vo filme Pacho, hybský zbojník je postavený na klišé, hyberbolizácii a zosmiešňovaní zbojníckych tém a motívov. Malý, nie práve dobre stavaný muž s dominantným nosom je všetkým, len nie obrazom hrdinského zbojníka `a la Jánošík,“ napísala filmová kritička Ildikó Pongó. V Československu dosiahol film ťažko prekonateľnú návštevnosť. Vravia o miliónoch, čo je na naše pomery skutočne úctyhodné. Pre zahraničie bol príliš našský. Ale nebolo to po prvýkrát, čo slovenské reálie sa stali za hranicami až nečitateľné. Zdá, sa, že na Pachovi, jeho frndžalici, i na viacerých dialógoch, ktoré už zľudoveli, sa u nás budú smiať ešte aj nasledujúce generácie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 476
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 311
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 027
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 362
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 919
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 854
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 301
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 178
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 036
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 917
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

8 h
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

8 h
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

9 h
Na fotografii zľava: František Púčik (Lazisko), Miroslav Kubáň (Galovany), Dušan Matejka (Svätý Kríž)

Bez spolupráce do nejde. Tri susedné obce sa spojili, aby pretestovali obyvateľov.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

10 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?