DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Lokalita Na jame aj Demänovský nôž sa nachádza na v Demänovskej doline.
Vrchol Na jame dosahuje výšku 1438 m n. m. a práve v tomto bode sa spájajú dva skalné rady Veľký Blatník a severný chrbát Sinej.
Lokalitu Na jame pomenovali podľa rovnomenného prepadliska.
Lúku na jej vrchole zo severu ohraničuje priepastný zráz do susednej dolinky Kamenistá. Práve tam, na okraji lesa, sa nachádza prepadlisko. Štrbinová diera je hlboká približne tri metre a okraje sú čiastočne zarastené trávou a kríkmi.
Jama pravdepodobne vznikla pri zasypaní vchodu do jaskynného krasového podzemia. Sú tam viditeľné stopy po prieskume jaskyniarov.
V odbornej literatúre sa uvádza, že jama bola útočiskom a hradiskom ľudí z doby železnej.
Nôž zdolajú len odvážny
Ak by ste pokračovali smerom k Sinej, chrbát sa postupne zúži a zmení na ostrý, holý skalnatý hrebeň. Z oboch strán je ohraničený zrázmi, hlbokými 30 až 40 metrov.
Ľudia, nenavyknutí na výšky, musia úsek zdolať obkročmo štvornožky.
Na konci sa hrebeň zašpicatí a úsek zdoláte len obkročmo alebo v závese rúčkovaním po boku jednej strany skalnej steny. Pri neopatrnosti si ľahko poraníte dlaň.
K vrcholu Sinej sa vyššia vegetácia stratí a trasa vedie ďalej po trávnatom ostrom hrebeni.
Po pravej strane je priepasť a po ľavej veľmi strmý, ťažko schodný trávnatý svah.
Výstup Na jamu vedie dvomi trasami.
Prvá kopaným serpentínovým chodníkom cez Nižný Blatník a sedielkom pod plošinu Na jame.
Druhá, známa najmä pre domácich z Pavčinej Lehoty, lesným chodníkom na chrbát Pálenice, ďalej ponad rady bralá Malý a Veľký Sokol.
Zo susednej doliny Mošnica je terén pre členitosť, hustý les a kosodrevinu nepriechodný.
Prvý, kto zvládol prechod Demänovského noža, bol znamenitý znalec prírody Demänovskej doliny, pán Michal Dzúr Bolo to v 50. rokoch minulého storočia. M. Dzúr pracoval v Demänovskej doline ako urbársky horár a ako zamestnanec Štátnych lesov.
Do hory chodil rád sám
Prácu spojil spolu so svojou poľovníckou záľubou a ako všímavý lesník do detailov poznal terén celej doliny. Do hory na pochôdzky najradšej chodil sám a pri jednej z nich zašiel až k hrebeňu noža.
Ostrý úsek zdolával obkročmo, pričom mu puška, prevesená cez plecia, kolembala z boka na bok a prevažovala ho zo strany na stranu nad priepasťou. Keď s obavami úsek prešiel, zostúpil dolu cez úžinu do Vyšného Blatníka a potom do doliny.
V zimnom období je zatiaľ zaznamenaný jeden prechod dvojice, vybavenej istiacou výzbrojou a stúpacími železami.
