LUDROVÁ. Vďaka polohe, jednoduchému kamennému vzhľadu a niekoľkým starým stromom v tesnej blízkosti má Kostol Všetkých svätých pri Ludrovej svoje špecifické čaro. Vyzerá ako pamätník veľmi dávnych čias zabudnutý v poliach na polceste medzi Ružomberkom a Ludrovou.
Na provizórnom niekoľkomiestnom poľnom parkovisku vedľa cesty, ktorá kopíruje kamenné ohradenie stavby, stojí len jedno auto. Je slnečno a teplo. Železná brána do areálu kostola je na druhej strane cesty. Musím si dať pozor. Nie je tu priechod pre chodcov a hoci je tu ostrá zákruta a tridsiatka, niektoré autá chodia veľmi rýchlo.
Kedysi bol iný
Pri dverách kostola sedí pracovníčka Liptovského múzea, ktoré pamiatku spravuje. Vstupné je symbolické. Nič však nenapovedá, že by dnu boli nejakí návštevníci.
Vchádzam cez malé dvere v bočnej lodi kostola. Je to jediný vstup. Prekročím prah a podmienky sa rýchlo zmenia. Je tu oveľa menej svetla ako vonku a minimálne o desať stupňov chladnejšie. Všetko vďaka hrubánskym múrom a malým či úzkym oknám gotickej stavby, ktorá vznikla niekedy okolo roku 1270. Vtedy ju tvorila len svätyňa nasmerovaná na východ, kde prebiehali obrady a priestor pre veriacich. Zhruba o tristo rokov pribudla aj bočná loď, ktorou som vstúpil a kamenná veža, symbol kostola. Okrem toho je tu ešte sakristia a drevený chór.
Svätyňa kostola Všetkých svätých v Ludrovej. Na jej stenách je 34 fresiek - obrazov z Ježišovho života. Foto: Miro Gejdoš
Lampy a biele plášte
Interiér nie je veľký, ale je veľkolepý. Hrubé múry dokázali dodnes udržať atmosféru stredoveku. Kto vo všechsvatskom kostole, ľudia z okolia ho inak nenazvú, ešte nebol, si to predstaví len ťažko. Väčšinu roka je tu ticho a narúšajú ho len prechádzajúce autá. Návštevníkov chodí málo. Nepomáha ani to, že ide o jednu z najstarších sakrálnych stavieb Liptova s mimoriadne zaujímavými freskami, ktoré vnikli ešte pred rokom 1400, ani legendy o templároch či duchárske príbehy spojené s touto bránou do stredoveku.
Pri stene stojí kovové lešenie, podlahu svätyne križujú káble. Na zemi pri oltári je kufrík s farbami, fľaštičkami a rôznymi nástrojmi. Na mohutnom kamennom

oltári leží viacero čiernobielych fotografií. Oblúk oddeľujúci svätyňu, takzvané presbytérium, od zvyšku kostola, osvetľujú dve lampy na stojanoch. Kostolom sa ozýva ťukanie. Muž a žena v bielych plášťoch sústredene udierajú do omietky. Pod ich nástrojmi sa pomaličky objavujú fragmenty malieb, ktoré sú staré zhruba šesť storočí.