Štvrtok, 15. november, 2018

Ochranári ani krajský úrad ťažbu na Smrekovici nepovolili

V chránenej oblasti sa premnožil podkôrny hmyz. Mesto ako vlastník priľahlých hospodárskych porastov sa obáva, že mu napácha veľké škody na stromoch určených na spracovanie.

Smrekovica patrí medzi najvýznamnejšie chránené územia. Miestami má charakter pralesa. (Zdroj: Ján Krošlák)

RUŽOMBEROK. Mestské lesy Ružomberok požiadali začiatkom februára o výnimku, aby mohli vyťažiť kalamitné drevo v prírodných rezerváciách Smrekovica a Jánošíkova kolkáreň. Ide o výnimočné lokality smrekového pásma lesa vo Veľkej Fatre na juh od Ružomberka so štvrtým a piatym stupňom ochrany.
Okresný úrad v Žiline udelenie výnimky zamietol i keď ťažba mala prebiehať len na územiach vo vlastníctve mesta. Vychádzal pritom zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, konkrétne Správy Národného parku Veľká Fatra.

Mestské lesy chceli zo spomínanej oblasti vyťažiť poškodené drevo, ktoré má na svedomí veterná smršť Žofia ešte z roku 2014.

„Po veternej kalamite v smrečinách prichádza druhá vlna – lykožrút a podkôrniková kalamita. Stalo sa to aj tu,“ skonštatoval Milan Šlávka, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok. Parazit sa podľa neho premnožil tak, že už jednotlivo aj plošne napáda zdravé stromy.

„Čo je však horšie, pozorujeme, že obidve rezervácie sa stali zdrojom šírenia lykožrúta do okolitých zdravých hospodárskych porastov,“ priblížil hlavnú pohnútku žiadosti o povolenie ťažby, ktorou chceli chrániť mestský majetok.


Na suchom a poškodenom dreve by moc nezarobili

Ťažba mala trvať podľa odhadu približne tri mesiace a počas nej by z chráneného územia odviezli zhruba 2 600 metrov kubických kalamitného, prevažne smrekového, dreva. Riaditeľ Šlávka sa vyjadril, že napadnuté stromy sú roztrúsené jednotlivo alebo v skupinkách asi na ploche sto hektárov v každej z rezervácií.

Mestské lesy chceli vyťažené drevo speňažiť, no tvrdia, že im nešlo v prvom rade o zisk, ale o zastavenie lykožrúta. „Väčšinou ide o suchárové a značne znehodnotené drevo. Takisto ťažba by bola pre nás mimoriadne drahá, lebo by prebiehala v náročných horských podmienkach,“ vysvetlil M. Šlávka a dodal, že z tržby chceli financovať obnovu okolitých porastov.

Keď mestská eseročka požiadala o výnimku, do procesu sa zapojili aj tri mimovládne ochranárske združenia. Všetky boli proti.

Výsledok už vedia, ale papier ešte nemajú

Rozhodujúce slovo má však v takýchto prípadoch Okresný úrad Žilina, ktorý zastrešuje celý kraj.

„Vyžiadali sme si odborné stanovisko Správy Národného parku Veľká Fatra. Udelenie výnimky neodporučila, pretože spracovanie kalamity predstavuje zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné negatívne zmeny vo funkcii a rozmanitosti ekosystému. V oboch rezerváciách uplatňujeme režim bez ovplyvňovania horského lesa človekom,“ povedala Daniela Krišpinská z krajského odboru starostlivosti o životné prostredie.

Keby tak lykožrút poznal a rešpektoval hranice prírodnej rezervácie...

O stanovisku správcu chráneného územia už vedia všetky dotknuté strany. Jeho oficiálne potvrdenie úradom bude len formalita a malo by prebehnúť do konca marca. Potom bude mať žiadateľ ešte možnosť odvolať sa na Ministerstvo životného prostredia SR.

Spoločnosť podľa riaditeľa Šlávku túto možnosť nevyužije a rozhodnutie krajského úradu bude rešpektovať. Zo zákona jej pritom vznikne nárok na finančné odškodnenie, pretože jej zabránili užívať vlastný majetok.


Niektoré stromy majú viac ako dvesto rokov

„Ťažba by, pochopiteľne, zaťažila celú lokalitu a narušila ekosystém, ale myslíme si, že by do budúcnosti priniesla viac kladov ako negatív,“ povedal s tým, že do procesu plánovali zapojiť niekoľko lanových približovacích systémov a dva až tri traktory.

Lesník Boris Demovič zo Štátnej ochrany prírody, Správy Národného parku Veľká Fatra vidí opodstatnenie žiadosti o povolenie ťažby v tom, že obhospodarovateľ lesa má podľa zákona povinnosť chrániť ho pred poškodením. Na druhej strane je podľa neho stav rezervácií z prírodovedeckého hľadiska dobrý.

„Sme len svedkami prirodzeného vývoja lesa, ktorý prechádza fázami od obnovy cez dorastanie až po rozpad. Veterné a podkôrnikové kalamity sú bežným prejavom začínajúceho rozpadu horskej smrečiny,“ zhodnotil Demovič a dodal, že niektoré stromy majú 250 rokov a dosahujú fyziologický limit.

Ochranári pokladajú za dôležité, aby aspoň v rezerváciách prebiehal vývoj lesa prirodzene, bez zásahu človeka. Ťažba by podľa nich narušila prirodzený kolobeh živín, prirodzenú obnovu a viedla by k strate biotopov pre organizmy viazané na mŕtve drevo.


V niečom sa zhodnú, ale vedec nie je hospodár

„Rezervácia má slúžiť aj na výskumné a vedecké účely. Ťažba by toto poslanie zlikvidovala. Ak sa ťažiť nebude, nič zlé sa nestane. Naopak, aspoň na pár miestach budeme svedkami zázraku života horského lesa tak, ako v ňom prebiehal po milióny rokov. Na územie to môže mať len pozitívny vplyv,“ ozrejmil ochranár.

S týmito tvrdeniami nemajú v zásade problém ani Mestské lesy Ružomberok, ale na situáciu hľadia aj z hospodárskeho hľadiska.

„Je škoda, že lykožrút nepozná hranice rezervácie a rozširuje sa do hospodárskych lesov, kde znehodnocuje drevo určené na ťažbu. V ňom môžete rozmiestňovať lapače hmyzu a postrekovať koľko chcete, nikdy sa parazitov nezbavíte úplne, ak prichádzajú z územia, do ktorého nemôžete zasiahnuť,“ uzavrel riaditeľ ružomberského podniku Milan Šlávka.