Piatok, 16. november, 2018

Najlepšie z roku 2017 v Liptove

Prečítajte si výber čo najzaujímavejšie sa z pohľadu redakcie udialo v uplynulom roku.

Na Magurke. (Zdroj: Marek Juriš)

JANUÁR

Pustili sa do boja s ľadom
Extrémne nízke teploty spôsobili zamrznutie takmer všetkých vodných tokov v okrese. Najhoršie následky to malo v Liptovských Revúcach, kde sa pôsobením ľadu niekoľkonásobne zdvihla hladina prítokov do hlavnej rieky Revúca. Išlo o potoky z dolín Veľký Hričkov, Šturec a Zelenô.

Keď v Revúcach mrzlo


Situácia sa prvýkrát začala vymykať spod kontroly na Troch kráľov večer. Hasiči museli uvoľňovať aj kryhy zaseknuté pod menšími mostmi. Vzhľadom na mimoriadne mrazy to bola veľmi náročná práca. Aby sa chlapi dostali ku kryhám, vošli s ručným náradím do ľadového potoka, alebo si políhali na mosty a hákmi uvoľňovali koryto. Teplota vzduchu bola pritom asi 25 stupňov pod nulou. Minuloročným rekordom obce a možno aj celého dolného Liptova je však mínus 34 stupňov.

Deti ošetria iba do večera
Od Nového roka 2017 visel na dverách oznam o tom, že lekári sú na pohotovosti len do 22. hodiny. V neskorších hodinách musia ísť rodičia s chorým dieťaťom do nemocnice na tamojšie detské oddelenie.

„Zmena bola nevyhnutná na základe diskusií s lekármi a prevádzkovateľom, keďže počet ošetrených pacientov po 22. hodine bol v priemere iba jeden pacient,“ vysvetlila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.
Pohotovosti pre dospelých sa zmena nedotkne. Záteková povedala, že v Liptovskom Mikuláši funguje bez zmeny, čiže je tam zabezpečená 24-hodinová služba.

FEBRUÁR

Stanicou sa šíri zápach
Stanicou v Ružomberku sa často šíri neznesiteľný zápach. Cestujúcim zostávajú dve možnosti – zlá a horšia: čakať v teple, ale strpieť zápach driemajúcich, často opitých, bezdomovcov a klzkej dlážky, alebo mrznúť pred stanicou.

(zdroj: Miro Gejdoš)

„Príčinou zápachu sú hlavne neprispôsobiví občania, ktorých sa snažíme v spolupráci so železničnou políciou dostať mimo priestorov určených pre cestujúcu verejnosť,“ skonštatovala hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková. Klzkú podlahu vo vestibule odôvodnil prevádzkovateľ aj tým, že ide o národnú kultúrnu pamiatku.
Dobrou správou je aspoň plánovaná rekonštrukcia vlakovej stanice Ružomberok. ŽSR už majú na ňu vypracovanú aj schválenú projektovú dokumentáciu, rovnako aj stavebné povolenie. Momentálne čakajú na ukončenie verejného obstarávania.

Elektráreň na Váhu nebude
Pred siedmimi rokmi súkromná spoločnosť oficiálne ohlásila, že chce v Bešeňovej na rieke Váh postaviť malú vodnú elektráreň.
Obyvatelia aj ubytovatelia sa zväčša postavili proti elektrárni. Okrem iného sa im nepáčilo ani to, ako by stavba zmenila život v rieke. Ružomberský úrad životného prostredia vydal stanovisko, správu o hodnotení vplyvov elektrárne na životné prostredie. Podľa neho stavba nebude mať pri dodržaní stanovených podmienok negatívny vplyv na životné prostredie.
„Odporúčanie úradu stavať elektráreň nás vtedy prekvapilo. Pod petíciu proti výstavbe sa preto podpísalo dvesto ľudí,“ povedal tesne po vydaní rozhodnutia Jaroslav Slušňák, poslanec Obecného zastupiteľstva v Bešeňovej a zároveň iniciátor petície proti výstavbe. Investor sa zámeru nechcel vzdať a odvolal sa rovno na ministerstvo životného prostredia. To nedávno rozhodlo a potvrdilo zamietavé stanovisko. Rozhodnutie je definitívne, investor sa už odvolať nemôže.

Škola získala telocvičňu
Škole sa ako majiteľovi budú priestory spravovať jednoduchšie. Samospráva nezarobila, ale vrátili sa jej investície.
Poslanci Mestského zastupiteľstva v Ružomberku sa na zasadaní dohodli na predaji telocvične pri Gymnáziu sv. Andreja rímskokatolíckej cirkvi. Súčasťou transakcie bola aj priľahlá plynová kotolňa, ktorú mesto nedávno zrekonštruovalo. Dôvodom bola nadbytočnosť majetku z pohľadu mesta a fakt, že škola ho využíva a je jej prirodzenou súčasťou. Na poschodí nad telocvičňou navyše zriadila pred viac ako desiatimi rokmi aj vyučovacie triedy.
Poslanci sa zhodli na cene 80-tisíc eur za obidva objekty. Návrh podporilo 22 prítomných, jeden sa zdržal, jeden bol proti a jeden nehlasoval.

MAREC

Ťažbu nepovolili
Mestské lesy Ružomberok požiadali začiatkom februára o výnimku, aby mohli vyťažiť kalamitné drevo v prírodných rezerváciách Smrekovica a Jánošíkova kolkáreň. Ide o výnimočné lokality smrekového pásma lesa vo Veľkej Fatre na juh od Ružomberka so štvrtým a piatym stupňom ochrany.
Okresný úrad v Žiline udelenie výnimky zamietol, i keď ťažba mala prebiehať len na územiach vo vlastníctve mesta. Vychádzal pritom zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, konkrétne Správy Národného parku Veľká Fatra.

Mestské lesy chceli zo spomínanej oblasti vyťažiť poškodené drevo, ktoré má na svedomí veterná smršť Žofia ešte z roku 2014.

„Po veternej kalamite v smrečinách prichádza druhá vlna – lykožrút a podkôrniková kalamita. Stalo sa to aj tu,“ skonštatoval Milan Šlávka, riaditeľ Mestských lesov Ružomberok. Parazit sa podľa neho premnožil tak, že už jednotlivo aj plošne napáda zdravé stromy. „Čo je však horšie, pozorujeme, že obidve rezervácie sa stali zdrojom šírenia lykožrúta do okolitých zdravých hospodárskych porastov,“ priblížil hlavnú pohnútku žiadosti o povolenie ťažby, ktorou chceli chrániť mestský majetok.