Klávesové zkratky na tomto webu - rozšířené
Preskočiť hlavičku portálu

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ochranári ani krajský úrad ťažbu na Smrekovici nepovolili (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

A kto povolil "ťažbu"

v Palante...nad Drienovcom ???!!! Výška "pňov" jasne ukazuje, kto robil tento "výrub" ! Ale hlavne, že diskusia nie je povolená! Svine čierne...teda mám na mysli,samozrejme, diviaky. Vraj sú premnožené...alebo"chránené" ?
:-(
A môžete mazať!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

proc urazis. pro mna cikan jak cernoch. vis kolik muze mit takovy cikan penez??? :D
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"fakty"

o výkone tzv ochrany prírody podľa našich platných zákonov nám rukolapne ukazujú , že bude treba zmeniť viac ustanovení v našich zákonoch , ktoré vymedzujú pôsobnosť ministerstva životného prostredia a rozhodovanie štátnych orgánov o hospodárení v lesoch . Na vlastné oči vidím obrovské škody v lesoch , ktoré sú napáchané podkôrnym hmyzom . Tie táraniny tzv ochranárov a úradníkov sa už nedajú ani čítať , ale prepustť každého druhého z práce bude veľmi účinným opatrením , ktoré ušetrí veľa daní a nechá vlastníkov hospodáriť . Výkon hospodárenia v lesoch sa vyvíjal na našom území aspoň 1000 rokov a keďže bolo treba zosúladiť rubný vek porastov s potrebami využitia dreva najmä na stavbu domov a potreby napr. baní aj palivo , musel sa toho ujať už dávno štát . U nás sa to stalo v 16. storočí , kedy Fugerovci vrátili štátu licencie na ťažbu v baniach a utiekli za zlatom do južnej Ameriky . Náhodou už vtedy boli boli všetky kopce okolo baní vyrúbané do tla a holé . Štát bol nútený z dôvodu hospodárenia v baniach a lesoch , začať už vtedy riadiť túto činnosť , lebo stav bol priamo nefukčný . Tzv voľný rast lesa sa využíval čiastočne len na území Ruska a robilo sa to tak , že sa vyrúbala rozloha jedného leschozu , asi ako náš štát a išlo sa ďalej , pričom sa nechalo na prírodu aby les obnovila . Ani v jednej krajine na svete nerástol les tak ako tárajú naši ochranári , ale načo by to títo mali vedieť , škoda peňazí na ich platy . Už od čias Keltov u nás sa les využíval pre potreby ľudí a ľudia hospodárili v lese tak ako museli a vedeli, až kým to nezačal robiť cisársky dvor vo Viedni a robil to na tie časy celkom múdro , lebo keby bol videl cisár tie vyschnuté stromy , tak by boli úradníci už cestou domov prepustení . U nás sa začal štátom organizovane pestovať nový les výsadbou ako v prvej krajine na svete , čo začal organizovať Jozef Dekrét Matejovie ako cisársky dvorný lesmajster . Takto sa odplatil našej krajine za to , že jeho starého otca ako utečenca pred francúzskou revolúciou prichýlila . Naozaj nepotrebujeme aby sa dnes na našich lesoch odbavovali tupí úradníci a tzv. ochranári . Čína potrebovala zalesniť rozsiahle územia polopúští a dali si tú námahu aby zistili , že najlepšie to vieme na Slovensku a naše výskumné ústavy urobili lesné projekty podľa ktorých už rastú nové lesy . Pri pohľade na tie fľaky suchých lesov po celom štáte mi napadá len jedno - prepustiť najmenej 1000 úradníkov a obmedziť ich právomoci , lebo sa na to už nedá ani pozerať a ani počúvať tie ich premúdre reči o vývoji lesa .
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Žiaľ fakty si nijaké nepodal

nevedecký hist. exkurz či útoky ad hominem tým nie sú. Primárny problém smreka je jeho aktuálny biologický, zdravotný stav.
Ten sa zásadne zhoršil silnými imisiami za dlhé desaťročia, no väčšou ranou sú klimatické zmeny - hlavne zvýšenie teploty a väčšie rozdiely vlhkosti (a v oboch prípadoch i pôdy, osobitne aj po kalamite veternej). Tie sú pre smrek doslova fatálne. Potvrdzujú to dendrologické výskumy za desaťročia i porovnania s inými klimatickými pásmami, kde aspoň tak netrpia na sucho pri stabilnejšej vlhkosti.
Keď sa do toho pridá veterná kalamita, ešte sa zhoršia podmienky pre zdrav. kondíciu, a to i blízkych vetrom nepostihnutých plôch.

To je primárny problém i v spojitosti s lykožrútom, že smrek má takto slabšiu odolnosť. Dokazal by pri dobrej kondícii pri vyššej hustote hmoty s pomocou živice s lukožrútom poradiť ďaleko lepšie. Podobne i s ďaľším faktorom ako počasie - vietor.

A u nás to potom vidieť plošne o to viac, že nie obvyklá veková rozmanitosť (a samozrejme súvisiaco i druhová). Takto je to doslova ideál pre veľkoplošné napadnutie lykožrútom. Bežne pri vekovej rozmanitosti pôsobenie lykožrúta neprináša ani v hosp. lese nijak zásadné škody. Napadne len choré staré jedince. Toto poznajú v Škandinávii, kde hospodária viac selektívne, tj. i prevažne v ihlič. lese je popri druhovej rozmanitosti i veková.

Keď pred 3 desaťročiami v súvislosti s napadnutím smrečín na Šumave, Krušných horách, Krkonošiach atd. hovorili biológovia, že sa toto dá očakvať zanedlho i na Slovensku, priznám sa, moc som neveril vtedy.

Smrek sa zrejme javí u nás dlhodobo neudržateľný v podobe ako bol doteraz. A lesníci len zakladajú na ten istý problém na ďalšiu generáciu monokultúrneho lesa. Na druhej strane keď dynamiku lesa zásadne ovplyvnili vyššie spomenuté faktory, to nijak neznamená, že sa nevie obnoviť sám (a zadarmo). Teda v ploche vyšších stupňov ochrany, ktorých naozaj nie je veľa. Je aj infatilné myslieť, že v procese rozpadu lesa i pralesa ten sám zaniká. Spomínam len preto, že žiaĺ lesníci verejnosť takto masírujú (žiaľ práve NLC). Veď už len logikou existencie pred antropog. činnosťou. Nakoniec i lykožrút je súčasťou spoločenstva lesa, nie jeho lividátorom. Tým má potenciál byť človek, ako to vo svojej histórii dokázal (už z čias antiky).

O dopadoch práve opačne antropog. vplyvu pri ťažbe i širšie celkovom obhospodarovaní sa asi ntreba podrobne rozpisovať. Od zhutňovania a erózii pôdy, odvoz či likvidácia pôdotvor. biogénnych zložiek (od drev. hmoty až po mikroorganizmy) až po vysušenie, keď na holine je v lete 50-60°C. (prostá fyzika holina vs. padnutý strom bez poškodenia pôdy, rastl. krytu atd).

Btw často spomínaný rozdiel doby obnovy nemusí byť výrazne pomalší u samovývoja (u pralesa sa to ale nerieši), lebo riziká z hosp. monokultúr bez vek. rozmnanitosti a opakovaným ničením pôd. systému sa nijak neukazujú udržateľnými osobitne v citlivom vysokohorskom prostredí - tenká vrstva podzolov a iných málo vyživných pôd, iste aj extrémnejšia klíma s výraznejším tendenciám extrému prehriatia či vysušenia ako v nižších m.n.m. Tu si aj veľmi zahrávame s budúcnosťou vody v krajine. Čo zase súvisí i so smrekom.

U nás sa žiaľ ignorujú poznatky biológov, tak ako napr. v Nemecku (Šumava, Kruš. hory - vidno ten rozdiel na čes. území, kde už tiež sa začínajú preorientávať na tieto poznatky).
Naozaj nie je jediný problém ponechať spomenuté územia s vyšším stupňom ochrany bez zásahu. Veď pralesov počítame v promile les. plochy. Nech sa nakoniec i tie nepatrným rozšíria, i keď to bude pre ne o vývoji k premene na prales na viacero generácií
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"fakty"

sú také , že tá skladba lesa , teda jeho monokultúrnosť je najmä dielom naivných predstáv štátnych lesníkov . Len tá dlhá doba , kým les dorastie zozbiera kyslé dažde z Poľska pred 30 rokmi , teraz zasa maximálne zrážky a teploty v dôsledku aktivity Slnka a stavu magnetického poľa zeme , do čoho tárajú ochrancovia o množstve CO2 atď. Tých vplyvov je veľa a treba sa určite vrátiť ku vhodným verziám zmiešaných lesov podľa nadmorskej výšky , len čakať , že to vyrieši všetko sama príroda je najväčší nezmysel štátnych úradníkov , tak to nikdy nebolo a ani nebude . Ten môj historický exkurz bol veľmi stručný , ale boli tam základné fakty . Omieľať výskumnícke taľafatky dookola , na treba ako poslucháčov len malé deti , lebo také pralesné plochy sú u nás len na ukážku a v praxi v žiadnom lese , kde sa ordinuje vyčkávanie na pána Boha neexistujú a preto treba adekvátne reagovať , lebo sú to všetko hospodárske lesy , kde sa zabraňuje vykonávať potrebné zásahy majiteľom a škody musia hradiť daňoví poplatníci , hoci ich vyrábajú naivní úradníci čo čítajú ochranárske výplody . O hospodárení v lesoch viem to čo je treba vedieť , takže vykladať úvahy výskumníkov môžeš študentom , čo ich do zajtra zabudnú .
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Naozaj škoda reakcie, nijaký fakt a argument z tvojej strany pre zbytočnú, škodlivú i nakoniec neekonomickú ťažbu v 4. či 5. stupni. O tú totiž ide, nie o hosp. les. Ja sa veľmi rád poučím, no žiaľ niet čo. Skôr odstrašujúce, aké nezmysly si dokázal pospájať. Aby som trošku podobne tvojmu štýlu, že predsa len mohol by si aspoň naznačiť vede ako a v čom konkrétne sa podľa teba zásadne mýli. A de facto svetovej, tu už nie sú vo vedeckých kruhoch zásadné rozpory. Stojí a padá to len na praxi. No už len podľa tvojho infantilného pokusu dezintrepetovať dáta, asi len k poľutovaniu (btw ešte aj v tom úplne jalovom exkurze máš "periel" neúrekom, ale škoda o tom písať, je to i úplne bezpredmetné). Dovi...
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho