LIPTOV. Boky, ako sa pretek prezýva, patria svojou obtiažnosťou a charakterom k najťažším športovým previerkam v širokom okolí. Podľa reakcií aktérov, ktorí okúsili aj slávnu Pierra Mentu, sú liptovsko-oravské preteky na veľmi dobrej ceste vybudovať si pevnú povesť.
Vlaňajší jubilejný desiaty ročník ovládla domáca dvojica Jakub Šiarnik, Matúš Danko. Najväčší favoriti 11. ročníka boli víkend pred Bokami na Pierra Mente, no po návrate z Francúzska sa všetko zmenilo.
„Matúš bojoval s chorobou a radšej mi odporučil poobzerať sa po náhradníkovi. Dominik Sádlo bol, našťastie, flexibilný a krátko po telefonáte už sadal do auta,“ opísal zásadnú zmenu Jakub Šiarnik.
Nevedel, či je to reálne
Dominik Sádlo patril v juniorskej kategórii medzi absolútnu svetovú špičku, no vinou zranení sa jeho rast pribrzdil, no momentálne je zase výkonnostne na tom výborne.
„V stredu ráno som bol ešte v škole v Brne, no na obed sa mi ozval Kubo, či by som s ním nešiel Boky. Chvíľu som zisťoval, či to je reálne dostať sa na druhý deň do 10. h na štart. Vďaka kamarátovi, ktorý sa ponúkol, že ma zavezie, som to stihol. Najprv som išiel po veci domov do Krkonôš a nasledovala dlhá cesta,“ povedal 22-ročný bežec, ktorý má skialp ako doplnok v príprave.
„Bola to moja prvá účasť. Predtým som išiel len dvojdennú Pierra Mentu. Tu to bolo krajšie, organizátori si dovolili pridať zaujímavé pasáže. Počasie bolo parádne, v prvý deň to bol až príliš veľký úpek.
Nerád úspechy triedim. Toto bolo pekné v tom, že to bolo spontánne,“ dodal Sádlo.
Práve československá dvo-jica predviedla totálny triumf. Tri etapové triumfy a 13-mi-nútový náskok pred druhou dvojicou je postačujúcou výpovednou hodnotou.
Zaujímavosťou je, že Dominik je vôbec prvým Čechom, ktorému sa podarilo vyhrať populárne etapové preteky.
Chcel by hetrik
„Podarilo sa mi triumf obhájiť, aj keď parťák bol iný. Vždy sa snažím sebakriticky hľadať detaily, kde by sa dali nahnať ďalšie sekundy. Napríklad na technických zručnostiach sa dá pracovať donekonečna.

Snažili sme sa však koncentrovať a výraznejšiu chybu sme neurobili,“ zhodnotil Šiarnik.
Na otázku, či chce o rok vyhrať do tretice, povedal: „Získať hetrik by bolo pekné, ale nezávisí to len odo mňa. Teraz mi nikto nepovie, aká bude konkurencia alebo akú budem mať formu. Každopádne,
Bokami sú sviatok, ktorý nechcem zmeškať ani o rok.“
Rakúšania sa vrátia
O tom, že etapák už nie je len dedinským pretekom, svedčí zahraničná účasť. Okrem Poliakov a Čechov zavítali do srdca Liptova borci z Rakúska.
„S výsledkom sme veľmi spokojní. Bola to naša premiéra na týchto pretekoch, prišli sme zďaleka, a tak sme radi, že môžeme stáť na pódiu. Vedeli sme, že na Slovensku sú veľmi dobrí skialpinisti. Priznám, pred pretekmi sme pomýšľali na top 3, takže sme radi, že sa nám to podarilo,“ zhostil sa úlohy hovorcu rakúskej dvoji-ce, ktorá skončila na druhej priečke, Thomas Wallner.
„Boli to nádherné tri dni. Perfektne zorganizované preteky, hory nemali chybu a počasie bolo čerešničkou na torte. O rok sa určite vrátime,“ dodal Wallner.
Mrzela strata na striebro
Tretí skončili veľkí kamaráti Juraj Laštík a Lukáš Trizna. Oravsko-liptovská dvojica bola ešte pred poslednou etapou na zemiakovej pozícii, na ktorú napokon odsunuli Vladimíra Jambricha s Petrom Volnárom.
„Boky treba ísť, to je jasná vec. Sú to naše najkrajšie preteky s peknou tradíciou, rozhovoril sa Juraj Laštík.

„Prvá etapa bola krátka. Ostatné dve boli ťažké a pekné, kde sme aj stiahli stratu na debnu. Skončili sme tretí, čo nás teší a mrzí zároveň, pretože sme za druhou priečkou zaostali o 45 sekúnd. Musím povedať, že za 11 rokov takéto počasie ešte nebolo. Chcel som tento rok vypustiť kvôli rodine a práci, ale Lukáš ma zlomil, vyskytla sa pracovná diera, pripravil som sa a vypálilo to,“ povedal Laštík, ktorý spoločne s kolegom Lukášom Triznom ovládol Boky v roku 2016.
Triumf za hranice
V ženskej kategórii vyhrala poľsko-nórska dvojica suverénnym spôsobom. Iwona Januszyk s Malene Blikken Haukoy mali v súčte o hodinu a 15 minút lepší čas ako Ľubica Ďadová so Zuzanou Dudášovou.
Za zmienku stojí aj účasť skialpinistky a bežkyne Johanny Erhart. Majsterka Rakúska, ktorá štartovala s priateľom, je známou tvárou poprednej bežeckej a skialpinistickej značky.
Preteky stále rastú
Tento rok sa okrem spomínaných zahraničných medailistov dostavilo na štart množstvo poľských a českých dvojíc. Celkovo na 9. priečke skončili Rumuni Ionut, Silviu, v mužoch štartovala aj bulharsko-španielska či britská dvojica, tretie medzi ženami skončili Švajčiarky Launteinová s Fattonovou.
Menovať cudzincov by sme mohli ďalej. Podstata ostáva stále tá istá – z lokálnych pretekov sa stal etapák, ktorý má svoje čestné miesto v kalendári svetového skialpinizmu a podľa mňa je len otázkou času, kedy budeme vidieť v Západných Tatrách najzvučnejšie mená tohto športu.
Všetci zúčastnení sa rozišli s tým, že sa už nevedia dočkať 12. ročníka. Ktovie, či mu bude priať počasie aspoň sčasti tak, ako predchodcovi.
Z výsledkov
Celkové poradie – muži: 1. J. Šiarnik, D. Sádlo (SR/ČR) 06:51:13, 2. T. Wallner, M. Stock (Rak.) + 13:04, 3. L. Trizna, J. Laštík + 13:49, 4. P. Volnár, V. Jambrich + 21:52, 5. J. Fabián, J. Stejskal (ČR) + 37:14.
Celkové poradie – veteráni: 1. V. Hubač, Z. Longauer 07:26:11, 2. M. Pisarčík, M. Madaj + 19:27, 3. T. Mikolajczyk, K. Drzyzgala (Poľ.) + 52:35, 4. S. Sawicki, A. Juszczak (Poľ.) + 1:19:41, 5. J. Pavčík, Ľ. Juroš + 1:33:54.
Celkové poradie – ženy: 1. I. Januszyk, 2. M. Blikken Haugen (Poľ./Nór.) 8:22:31, 2. Z. Dudášová, Ľ. Ďaďová + 1:14:39, 3. L. Lauenstein, A. Fatton (Švaj.) + 1:33:51, 4. L. Vnenčáková, S. Triznová + 2:04:17.

