Mladý fyzik hovorí, že každá technológia, od kávovaru až po satelitný internet, bola niekedy výskumom. Ak budeme skúmať iba veci, ktorých význam poznáme, dokážeme iba veci, ktoré si vieme predstaviť. A to by bola škoda.
Veľmi často nájdu veci svoje uplatnenie niekde úplne inde, niekedy úplne inokedy a niekým úplne iným, ako boli pôvodne objavené.
Prečo fyzika?
– Lebo fyzika je super. Odmalička som mal vedecký prístup k veciam a bavilo ma objavovanie. Počas strednej školy sa to postupne cez rôzne záujmové krúžky, olympiády a korešpondenčné semináre pretavilo do záujmu o fyziku.
Dôležitú úlohu v tom všetkom zohrali aj rodičia, ktorí ma neustále podporovali. Hlavne v rozhodnutí študovať fyziku ďalej na vysokej škole, aj keď boli po stránke uživenia sa perspektívnejšie možnosti.
Magisterský titul ste získali na Univerzite Komenského, doktorát na univerzite City College of New York. Prečo ste zamierili za veľkú mláku?
– Doktorát je prirodzené pokračovanie kariéry vedca. Na Slovensku to s doktorátmi v teoretickej fyzike momentálne nie je úplne ono, za svetovým vzdelaním treba cestovať za hranice.
Chcel som tiež využiť šancu, vidieť kus sveta a zažiť všetko, čo s tým prichádza. Prihlásil som sa na rôzne miesta v Amerike aj Európe a z možností, ktoré mi vyšli, ma po všetkých stránkach zaujala najviac táto.
Ako sa študovalo mladému fyzikovi zo strednej Európy v Spojených štátoch? Fyzika má síce v prenesenom význame medzinárodný jazyk, stačilo to?
– Nebolo to vôbec zlé. Bratislavský „matfyz“ je veľmi dobrá škola a na náročné štúdium a prácu v zahraničí pripraví človeka veľmi dobre. V niektorých veciach som na tom bol dokonca lepšie ako moji kolegovia z iných častí sveta. A v každodenných veciach som si predtým prežil prechod z Liptova do Bratislavy, čo je v niečom podobná zmena. Takže prispôsobovanie sa cudziemu svetu som mal natrénované.
Ktoré zo skúseností sú také, ktoré by ste nezískali doma na Slovensku?
– Na prvej úrovni to bol, samozrejme, jazyk a vzdelanie. Na hlbšej úrovni to bol svet odlišný od toho, na aký som bol zvyknutý. Pravidlá, zmýšľanie ľudí alebo aj také veci ako chute a vône.
A na tretej úrovni to bol New York ako mesto. Je to kotol kultúr, kde nájdete úplne všetko. Mesto, ktoré nikdy nespí so všetkým, čo to obnáša.
Takú rôznorodosť a intenzitu zážitkov nezažijete nikde inde v známom vesmíre.
Juraj sa venuje aj popularizácii vedy. (zdroj: Archív JT)V čom je systém vzdelávania iný v USA a na Slovensku?
– V prvom rade je to spoplatnené štúdium. Vysokú školu si v USA musí každý hradiť priamo, väčšina ľudí to rieši nejakou formou pôžičky. Takýto systém má veľmi veľa výhod, ale aj nevýhod, a osobne si netrúfam povedať, či to je lepšie.
Druhy veľký rozdiel je v práci študentov. V USA prakticky nemajú skúškové obdobia a študenti sú oveľa viac nútení pracovať priebežne počas semestra. To vnímam ako veľké pozitívum.
Čo vás na New Yorku najviac očarilo?
– New York je mesto ako žiadne iné. V hustote zážitkov a príležitostí na meter štvorcový nemá na svete konkurenciu. Či už je vašou vecou hudba, šport, gastronómia alebo úplne čokoľvek iné, nemusíte chodiť do sveta, svet príde za vami.
Slovensko trápi odliv mozgov do zahraničia. Vy ste sa po získaní doktorátu vrátili naspäť na Slovensko, na svoju domovskú univerzitu. Prečo?
– Dôvodov bolo veľa. Najdôležitejším asi veľmi dobrá pozícia na mojej alma mater, kde som v rámci projektu nadácie absolventov dostal veľmi dobré podmienky na prácu a šancu byť súčasťou procesu zmeny slovenskej vedy a v širšom kontexte aj celej spoločnosti. A vo svete som sa naučil, že nič nie je dokonalé a všade sa nájdu veci, ktoré človeku nevyhovujú.
Doma je doma, tu mám rodinu a priateľov a o čosi väčšiu motiváciu prispieť svojím malým kúskom k zmene týchto vecí k lepšiemu.
Venujete sa popularizácii vedy. Dá sa fyzika interpretovať tak, aby bola dostupnejšia pre laickú verejnosť a študentov? Má to zmysel? Ako na to reagujú ľudia?
– Prirodzeným jazykom vedy je matematika, hlavne ak sa snažíme niečo popísať presne. Avšak veda popisuje svet okolo nás, o ktorom sa dá rozprávať aj po slovensky.
Niekedy je to ťažšie, lebo na to ako vedec nie ste zvyknutý, ale určite sa to dá. A zmysel to určite má, lebo svet je fantastické miesto, ktoré má fascinujúce pravidlá, úkazy ako prejavy týchto pravidiel a všetko živé, čo sa s tým všetkým snaží naučiť nejako vysporiadať. Porozumenie tomuto svetu a hlavne radosť z tohto pozorovania nie je limitovaná matematikou.
Reakcie ľudí sú zväčša adekvátne pozitívne. Tak ako nemusí byť každý Usain Bolt, aby mohol mať radosť z pohybu, nemusí byť každý vedec na to, aby ho tešilo spoznávanie sveta okolo nás.
V súčasnosti pracujete ako odborný asistent na Katedre matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Prichádzate do denného kontaktu do študentmi. Čo vás najviac baví na práci s nimi?
– Najviac ma bavia študenti, ktorí sa zaujímajú a chcú sa naučiť viac. Ktorí sa neuspokoja s hygienickým minimom alebo sa neučia iba pre známky, ale majú radosť z poznávania a baví ich pracovať a aj pracovať na sebe. Pri nich sa učiteľ tiež veľmi veľa naučí.
Vedu a hlavne fyziku ste populárnym, alebo povedzme aj hravým spôsobom prezentovali aj v Liptovskom Mikuláši. Ako to dopadlo?
– Myslím si, že dobre. Mal som najskôr prednášku pre gymnazistov a neskôr besedu pre širšiu verejnosť. Prišla veľmi pestrá skupina ľudí a boli veľmi aktívni, zaujímali sa. Verím, že si to ešte zopakujeme.
Ste aj zanietený športovec, spolu s manželkou sa zúčastňujete na mnohých športových podujatiach. Akým športom sa venujete? Šport je aj akýmsi druhom ventilu pre človeka, ktorý pracuje najmä hlavou. Platí to aj o vás?
– Trochu si vyvetrať hlavu a natiahnuť kosti určite prospeje každému, kto v práci väčšinu času presedí.
Pre mňa je šport koníčkom, v ktorom ma baví zlepšovať sa a posúvať dopredu. Súťažne hrávam squash, dlho som hral za Liptovský Mikuláš a v minulej sezóne dokonca extraligu. Tento rok hrám za Starú Ľubovňu. Okrem toho rád behám a bicyklujem.
P. Hurajt: Som rád, že som sa vrátil k futbalu Čítajte
Liptovskí učitelia dostali ocenenie Čítajte
Autor: Karima Achafanová
