ŽIAR. Vrtochy počasia sú nepredvídateľné a pri mimoriadnych udalostiach to platí zvlášť, ale miesto pre Žiarsku chatu vyberali tak, aby stála mimo lavínových zosuvov. Vo veľkej skúške pred desiatimi rokmi obstála. Les pod ňou už nie.

Žiarska chata stojí trocha neprávom v tieni svojich kolegýň chát a horských útulní vo Vysokých Tatrách.
Pritom najmä pre Liptákov je chata a dolina ikonickým miestom, ktoré väčšina aspoň raz za život navštívila.
Údaje o návštevnosti tatranských dolín jasne dokazujú, že ľudia chodia najviac tam, kde je lanovka alebo chata.
Aj vďaka Žiarskej chate je dolina s rovnomenným názvom najnavštevovanejšou v liptovských Tatrách. K popularite nemalou mierou prispela práve Žiarska chata, stojí v nadmorskej výške 1325 metrov nad morom.
Tak ako v ostatných tatranských dolinách boli predchodcami turistov pastieri oviec.
Žiarska dolina nebola výnimkou. Pastieri sa so stádom posúvali vyššie a vyššie, skončili v miestach, kde ich obklopoval kuloár hôr. Jedna z pastierskych kolíb sa nachádzala na mieste zvanom Pod Príslopom a tam dnes stojí aj Žiarska chata.
Turisti, aj keď pomaličky, objavovali krásy doliny od konca 19. storočia. Boli to najmä majitelia lesov, miestna inteligencia a turistickí nadšenci z liptovskej sekcie Uhorského karpatského spolku, ktorý vznikol v roku 1884.

O túrach, ako si ich užívame dnes, ale hovoriť ešte nemožno. Chýbalo značkovanie, a tak namiesto túr robili do doliny skôr výlety.
Zmena nastala až po príchode mladej mikulášskej inteligencie, do ktorej patrili napríklad bratia Miloš a Juraj Janoškovci, Ján Volko Starohorský či Ján Pálka starší.
O svojich výletoch do Žiarskej doliny v snahe ju spropagovať písali reportáže do viacerých časopisov.
Bežný turista potrebuje svoj komfort a už oni si uvedomovali, že návštevníci sa doline vyhýbajú pre slabé dopravné spojenie s mestom, chabé značkovanie a chýbajúce zázemie, ktoré by im mohla poskytnúť chata.