
ĽUBOCHŇA. „Mal som tuším 6 – 7 rokov, keď som ako malý chlapec začínal s futbalom. Celý život som hral len za svoju Ľubochňu. Asi ma nikto nechcel, keď som v rodnej obci ako 43-ročný končil s aktívnym futbalom bez jedinej zmeny dresu,“ rozhovoril sa Vojtech Žihlavník, v tamojšej matrike s dátum narodenia 25. jún 1948.
Strelil gól aj Slovanu
„Najviac si cením viaceré postupy, najúžasnejší zážitok priniesol jednoznačne moment, keď sme sa prebojovali do vtedajšej I. B triedy, súťaže, ktorá je na úrovni dnešnej V. ligy. Nikdy nezabudnem ani na priateľský zápas proti Slovanu Bratislava, bolo to pri oslavách niektorého jubilea futbalu v dedine. Belasých vtedy trénoval Dušan Galis, prehralo sa celkom prijateľne 3:11 a ja som slávnemu klubu strelil jeden gól. Bol to veľký futbalový sviatok. Ihrisko lemovalo vyše 600 divákov,“ oprášila čo-to zo svojej dlhoročnej aktívnej kariéry osobnosť LFZ.
Po hráčskej kariére trénerská
Hneď potom, čo kopačky zavesil na pomyslený klinec, sa výnimočný futbalový fanatik vrhol na trénerskú dráhu. Aj tu najviac rokov strávil v domácom Havrane, kde takisto bol pri jeho ďalších futbalových míľnikoch. Prišla aj éra fúzie Ľubochne s ružomberským B mužstvom, „majstráky“ v súťaži, ktorá mala parametre dnešnej štvrtej ligy, no potom aj nečakaný pád. Po ukončení spolupráce s MFK Ružomberok, obec na tri roky úplne zmizla z dospeláckej futbalovej mapy. Bol to šok, z ktorého sa však Ľubochňa spamätala a v roku 2013, keď si v Havrane pripomínali futbalovú osemdesiatku, sa zároveň oslavoval aj postup do vtedajšej I. triedy s V. Žihlavníkom na lavičke.
„Trénoval som tiež v Černovej, v Bešeňovej, dorastencov Likavky a na záver, pred tromi rokmi Kraľovany, no to boli iba akési epizódy. Aj v tejto pozícii som bol skoro stále spätý s ľubochnianskym futbalom.“
Smútok z TJ Havran Ľubochňa
Od septembra 2016 je TJ Havran zase bez mužského futbalu.
„Je mi z toho smutno. Ľubochňa vždy bola v Liptove futbalová značka. Futbal bol ozdobou obce. Tak ako ku každej dedine patrí kostol, krčma, rovnako i futbal a nedeľné zápasy. Obrovská škoda, že sa to rozpadlo. Teší ma však, že v Havrane sa veľmi dobre pracuje s mládežou, čo potvrdzujú aj výsledky. V tom vidíme nádej do budúcna,“ premostil V. Žihlavník do súčasnej reality.
O necelé dva mesiace futbalový bard z Ľubochne dovŕši 72 rokov. Na svoju športovú lásku asi do smrti nezanevrie.
„Futbal mám vo svojom srdci. Pri ňom som prežil fantastické príbehy, pocity zadosťučinenia z dobre vykonanej práce, spoznal som množ-stvo skvelých a charakterných ľudí, s ktorými sa vždy strašne rád stretnem,“ uzavrel jeden z hrdých členov Siene slávy LFZ.

