LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. S druhou svetovou vojnou na Liptove sa spája výšina Háj Nicovô nad Liptovským Mikulášom. Aj preto tam postavili vojenský cintorín. Nebolo to však vôbec jednoduché.
75 rokov po oslobodení Liptovského Mikuláša mali Hájom Nicovô opäť prechádzať vojská a tanky. Nestalo sa tak, veľkú rekonštrukciu oslobodzovacích bojov pri Liptovskom Mikuláši mesto muselo pre zákaz verejných podujatí zrušiť.
Tak aspoň presne o 15. hodine 4. apríla zvonili všetky mikulášske zvony.
Hovorí Peter Stark
Na oslobodenie Liptovského Mikuláša spomína žijúci pamätník Peter Stark, ktorý pochádza z významnej mikulášskej židovskej rodiny ukrývajúcej sa počas vojny v horách:
Zbombardované Iľanovo: Deväť týždňov žili v pivniciach Čítajte „Potom konečne nastal deň, keď bolo zrejmé, že boje sa skončili a Nemci ustúpili z Liptova. Nevedeli sme istotne, či vojna skončila, napriek tomu sme odišli z jaskyne a nastúpili dlhú cestu dole. Bolo to jedného krásneho dňa na začiatku apríla 1945. V duchu vidím každý deň tej jari – bol krásny, s nebom modrým a slnkom jasným ako v kalifornskom lete.
Keď sme narazili na cestu, pokračovali sme pešo smerom na Liptovský Mikuláš. Zakrátko okolo nás prechádzala kolóna vojenských nákladných áut, boli to československí vojaci. Všetci sme plakali. Prvý nákladiak zastal a vodič nám ponúkol, že nás odvezie do Mikuláša. A to už sme si boli istí, že sme po toľkých rokoch zachránení a v bezpečí.
Československí vojaci nás vysadili v strede mesta a my sme pokračovali pešo k nášmu bytu, ktorý sme opustili pred deviatimi mesiacmi. Náš byt sme síce našli vyrabovaný, ale v prijateľnom stave. Knihy boli na dlážke, ale žiadna nechýbala. Na naše prekvapenie sme našli aj rodinné striebro, ktoré sme skryli pred naším odchodom. Ďalšie cennosti sme uložili u bývalého vodiča a dlhoročného zamestnanca rafinérie, ktorému môj otec bezvýhradne dôveroval. Keď sme sa tých vecí domáhali, povedali nám, že všetko ukradli počas vojny. Bolo to možné, ale nepravdepodobné.“
Padlí vojaci nemali byť na Háji, ale na Vrbickom cintoríne Čítajte V Liptove, línii od Smrečian po Iľanovo, sa ku koncu vojny zastavil front na bolestivé dva mesiace. Boje o Liptov boli ťažké, krvavé. Spájajú sa s výšinou Háj Nicovô nad Liptovským Mikulášom, pretože kto ju ovládal, ovládal celé mesto. Práve preto tam vybudovali vojenský cintorín vojakov 1. Československého armádneho zboru. Je najväčší v bývalom Československu.
