Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Pamätník padlým vojakom na Háji Nicovô nevznikal ľahko

Padlí boli pochovaní v záhradách, mnohí zostali v zamínovaných poliach.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. S druhou svetovou vojnou na Liptove sa spája výšina Háj Nicovô nad Liptovským Mikulášom. Aj preto tam postavili vojenský cintorín. Nebolo to však vôbec jednoduché.

75 rokov po oslobodení Liptovského Mikuláša mali Hájom Nicovô opäť prechádzať vojská a tanky. Nestalo sa tak, veľkú rekonštrukciu oslobodzovacích bojov pri Liptovskom Mikuláši mesto muselo pre zákaz verejných podujatí zrušiť.

Tak aspoň presne o 15. hodine 4. apríla zvonili všetky mikulášske zvony.

Hovorí Peter Stark

Na oslobodenie Liptovského Mikuláša spomína žijúci pamätník Peter Stark, ktorý pochádza z významnej mikulášskej židovskej rodiny ukrývajúcej sa počas vojny v horách:

Súvisiaci článok Zbombardované Iľanovo: Deväť týždňov žili v pivniciach Čítajte 

„Potom konečne nastal deň, keď bolo zrejmé, že boje sa skončili a Nemci ustúpili z Liptova. Nevedeli sme istotne, či vojna skončila, napriek tomu sme odišli z jaskyne a nastúpili dlhú cestu dole. Bolo to jedného krásneho dňa na začiatku apríla 1945. V duchu vidím každý deň tej jari – bol krásny, s nebom modrým a slnkom jasným ako v kalifornskom lete.

Keď sme narazili na cestu, pokračovali sme pešo smerom na Liptovský Mikuláš. Zakrátko okolo nás prechádzala kolóna vojenských nákladných áut, boli to československí vojaci. Všetci sme plakali. Prvý nákladiak zastal a vodič nám ponúkol, že nás odvezie do Mikuláša. A to už sme si boli istí, že sme po toľkých rokoch zachránení a v bezpečí.

Československí vojaci nás vysadili v strede mesta a my sme pokračovali pešo k nášmu bytu, ktorý sme opustili pred deviatimi mesiacmi. Náš byt sme síce našli vyrabovaný, ale v prijateľnom stave. Knihy boli na dlážke, ale žiadna nechýbala. Na naše prekvapenie sme našli aj rodinné striebro, ktoré sme skryli pred naším odchodom. Ďalšie cennosti sme uložili u bývalého vodiča a dlhoročného zamestnanca rafinérie, ktorému môj otec bezvýhradne dôveroval. Keď sme sa tých vecí domáhali, povedali nám, že všetko ukradli počas vojny. Bolo to možné, ale nepravdepodobné.“

Súvisiaci článok Padlí vojaci nemali byť na Háji, ale na Vrbickom cintoríne Čítajte 

V Liptove, línii od Smrečian po Iľanovo, sa ku koncu vojny zastavil front na bolestivé dva mesiace. Boje o Liptov boli ťažké, krvavé. Spájajú sa s výšinou Háj Nicovô nad Liptovským Mikulášom, pretože kto ju ovládal, ovládal celé mesto. Práve preto tam vybudovali vojenský cintorín vojakov 1. Československého armádneho zboru. Je najväčší v bývalom Československu.

Exhumovať vojakov museli prísť až z Prahy

Myšlienka vybudovať spoločný cintorín všetkým, ktorí padli v bojoch pri Liptovskom Mikuláši, vznikla takmer okamžite po oslobodení mesta. No od návrhu po realizáciu ubehol dlhý čas.

Padlí boli pochovaní v záhradách, dvoroch, na obecných pozemkoch, mnohí zostali v zamínovaných poliach. Dočasne boli pozostatky príslušníkov 1. ČSAZ a Červenej armády uložené na starom Vrbickom cintoríne, na mestskom cintoríne, v Devečkovej záhrade, pri železničnej stanici, pod Hájom, v Iľanovskom jarku.

V samotnom Liptovskom Mikuláši bolo pochovaných 120 príslušníkov ČSAZ, v Smrečanoch 212, v Jalovci 38, v Závažnej Porube 20, v Podturni 14, v Liptovskom Hrádku 82.

Padlí sovietski vojaci boli po exhumácii v marci 1946 prevezení do Žiliny, kde sú pochovaní na cintoríne padlých hrdinov Sovietskej armády na vŕšku Bôrik.

Postupne po exhumácii v období od 9. do 18. novembra 1950 bolo zo 69 obcí Liptova na Háj prevezených 1361 mŕtvych z bývalých okresov Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Dolný Kubín. Plán a kroniku exhumácií viedol za 10 000 Kčs Josef Houška z Pohrebných služieb hlavného mesta Prahy a samotné exhumácie mala riadiť a z dôvodu minimálneho záujmu miestnych z veľkej časti aj vykonávať skupina pracovníkov tohto podniku.

Najprv lesný cintorín

Prvé architektonické návrhy vznikli v polovici 50. rokov, ale celý areál pamätníka a vojenského cintorína verejnosti odovzdali až 9. mája 1961.

Na porade 3. decembra 1947, ktorej sa zúčastnili Miestny národný výbor v Liptovskom Mikuláši, Klub slovenských turistov a lyžiarov, Slovakotour, veliteľ vojenského útvaru 4511 (mjr. Karol Kristen), Ministerstvo národnej obrany v zastúpení gen. Jaroslavom Janákom, vznikla predstava umiestniť samostatný vojenský cintorín na výšinu 748 Háj. Základná predstava bola taká, že miesto bude mať charakter lesného cintorína, aby bol čo najviac v súlade s prírodným prostredím.

Súvisiaci článok Zahynuli pri leteckom nešťastí. Doma, na Háji, majú pamätník aj oni Čítajte 

Na tomto základe záhradný architekt Leopold Klika vypracoval štyri varianty situačného plánu. Projekt nakoniec dopracovali Ing. arch. Jaroslav Křelina a Ing. arch. Aleš Borkovec, ale napriek tomu sa s výstavbou pamätníka stále nezačalo ani v roku 1949.

Mesto nemalo dostatok finančných prostriedkov, problémy nastali aj s vysporiadaním pozemkov. Oponentmi projektu boli akad. arch. Karel Lódr a akad. arch. Jaroslav Kumprecht, ktorí pozmenili niektoré prvky, ale nakoniec bol tento návrh zamietnutý z dôvodu nevyhovujúcej výtvarnej stránky a prekročenia finančného limitu.

Napriek tomu, že iniciatíva vytvoriť vojenský cintorín na výšine Háj-Nicovô vznikla veľmi skoro po skončení vojny, so samotnou realizáciou sa nezačalo ešte ani v roku 1950. Súviselo to s náročnou povojnovou situáciou, ťažkosťami pri vysporiadaní pozemkov a nutnosťou mestskej výstavby. Tieto problémy boli predmetom rokovania štátnych orgánov.

Ministerstvo vnútra v Prahe v liste z 26. 5. 1950 Miestnemu národnému výboru v Liptovskom Mikuláši vyčíta: „MNV v Lipt. Sv. Mikuláši úkol na sebe vzatý nesplnil a neprovedl ani zajištení pozemků pro tento hřbitov. Dokud není vybudován tento hřbitov, nemůže dojít k exhumaci tělesných pozůstatků obětí Slovenského Národního povstání a příslušníků 1. ČSAZ pochovaných na jednotlivých hřbitovech v okolí města. Tyto hřbitovy nejsou upraveny právě s ohledem na výstavbu hřbitova v Lipt. Sv. Mikuláši. Je to projevem nevďečnosti k padlým obětem, když po pěti letech od osvobození není otázka vybudování vojenského hřbitova v Lipt. Sv. Mikuláši vyřešena.“

Nevedela nájsť manželov hrob

Stav pohrebiska a priebeh prác boli dlhodobo terčom kritiky širokej verejnosti. Z listu Anny Mitríkovej, vdovy po škpt. Imrichovi Mitríkovi (hrob č.65, VII. rad):

„Navštívila som vojenský cintorín v Liptovskom Mikuláši 3. 9. 1951 a dojem, ktorý som si odniesla, bol strašný a nezabudnuteľný. So svojou dcérkou sme našli pusté a neupravené miesto, kde som ťažko rozoznala, že tu existujú nejaké hroby. Povaľovali sa tu kôpky plieškov s číslami, ale číslo hrobu svojho manžela som nenašla. A tak sme s jedenásťročnou dcérkou hrob bytosti nám najdrahšej vôbec nenašli. Usedavo plačúce dieťa zavesilo venček, ktorý svojmu otcovi s takou láskou doniesla až z Čiech, na ten drevený krížik, ktorý označoval cintorín.“

List bol písaný v Kamenných Žehroviciach 17. 8. 1954.

Národná kultúrna pamiatka nad mestom

Až v podstate piaty projekt pamätníka s cintorínom na základe návrhu architektov Aladára Búzika a Ladislava Bauera sa dočkal realizácie. Schválený bol Krajským národným výborom v Žiline dňa 11. 6. 1956 a realizoval ho Stredoslovenský kameňo-priemysel, n. p., závod Liptovský Mikuláš, pod vedením bývalého príslušníka 53. práporu 6. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku Miloša Chrapčiaka.

Reliéfy na pylóne realizovali ich autori za spolupráce J. Slušného a H. Demertiniho. Na severnej strane je to Uctenie zástavy a na východnej Výjav nad hrobom od akademického sochára Miroslava Ksandra, kým na južnej strane je reliéf zobrazujúci Pomoc ranenému a na západnej kladenie venca od akad. sochára Alfonza Gromu. Vstupné bronzové súsošia – Prísaha od akad. sochára Miroslava Ksandra a Oslobodenie od. akad. sochára Alfonza Gromu boli tepané a zvárané v dielni v Liptovskom Mikuláši zriadenej na tento účel.

Pamätník s cintorínom tvorí ústredný pylón zo spišského travertínu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.

zdroje: Areál piety Háj Nicovô, 50 rokov – Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, 2011,

Liptovská nemocnica s poliklinikou Liptovský Mikuláš – dejiny a súčasnosť, PhDr. Peter Vítek a kol. 2009,

Holokaust, črepiny zo života niekoľkých, ktorý prežili na vlastné oči, Oldřich Vaněk, 2017

Súvisiaci článok Trasy v rodiacom sa lesoparku dostali mená Martikána a Vlhovej Čítajte 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  2. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  3. Bezbariérové vozidlo
  4. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Ruža zmeny
  10. Úpravy automobilov pre ZŤP
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 988
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 228
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 975
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 801
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 566
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 178
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 515
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 202
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 138
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 906
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?