LIPTOV. Požiar, ktorý zničil cennú kultúrnu pamiatku Krásnu Hôrku, prinútil správcov kultúrnych pamiatok odhaliť nedostatky ďalších kaštieľov, zámkov, skanzenov. Takmer všetky stredoveké hrady sú obrastené stromami, ktorými sa ľahko môže šíriť požiar.
Lesné pozemky sú väčšinou majetkom štátnych lesov alebo urbárnikov, správcovia kultúrnych pamiatok ich nemôžu prinútiť, aby lesy vyrúbali.
Okolo hradu Likava pri Ružomberku je 50-ročný lesný porast.

„Už vlani sme na tému odstránenia porastov diskutovali s Lesmi SR. Ak by na lesnom pozemku v blízkosti hradu došlo k požiaru, všetky naše preventívne opatrenia by boli zbytočné,“ vysvetlila Iveta Zuskinová, riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku, v ktorého správe je aj Likavský hrad.
Ako jediný je bez elektriny a vody
Na hrade je zakrytá iba časť s expozíciou v Huňadyho veži. Klasickú šindľovú strechu zatiaľ na hrade nemajú, preto sa môže správca hradu spoliehať iba na to, že múry by zhorieť nemali.
Ak by došlo na hrade k požiaru, riaditeľka múzea sa obáva, že by ho nedokázali uhasiť. Likavský hrad totiž, ako jediný v celom Žilinskom kraji, nemá vodu ani elektrinu. Okrem toho, pre ťažko dostupný terén by sa k nemu nedostali hasičské autá. Jediný spôsob hasenia, o ktorom možno uvažovať, je len pomocou vrtuľníkov.
„Dávame pozor, aby návštevníci hradu pri prehliadke nemanipulovali s otvoreným ohňom, nefajčili. Okrem toho pravidelne odstraňujeme náletové dreviny, čistíme areál,“ vysvetlila Zuskinová.
Požiar na Likave spôsobili iba vojaci
Údaje o tom, že by Likavský hrad v minulosti úplne vyhorel, neexistujú. Akékoľvek požiare, ktoré postihli hrad, súviseli s vojnovými udalosťami.

„Hrad horel v roku 1528, keď habsburské vojská obliehali posádku Jána Zápoľského, ktorá bola vo vnútri. Druhý raz horel hrad opäť pri obliehaní habsburskými vojskami, ktoré bojovali s posádkou Jána Zápoľského. Neboli to ale rozsiahle požiare, od delostrelectva sa chytila časť strechy alebo inej časti hradu,“ zdôraznil Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku.
Požiare hrad v minulosti veľmi netrápili, ak ale zhorela nejaká jeho časť, život panstva sa väčšinou presťahoval na iné miesto.
Pred ohňom skanzen chránia dve vodné nádrže
Jeden z najnavštevovanejších skanzenov, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, predstavuje potenciálne ľahkú obeť požiaru pre drevené strechy na objektoch. Prípadný oheň v skanzene, v ktorom sa nachádza aj Kaštieľ z Parížoviec, však môžu uhasiť hneď niekoľkými spôsobmi. Protipožiarna ochrana je na veľmi dobrej úrovni, hoci žiaden systém nedokáže zabezpečiť stopercentnú ochranu pred deštruktívnymi plameňmi.
„Pred otvorením skanzenu sme na základe odporúčaní hasičov postavili

protipožiarnu nádrž. Okrem nej máme v areáli aj veľkú vodnú nádrž, ktorá bude poháňať vodné stavby. Ak by sme mali v skanzene problém s požiarom, autá môžu z oboch nádrží bez problémov čerpať vodu na hasenie,“ zdôraznila Zuskinová.
Rešpektovaním zákazov možno predísť katastrofe
Skanzen disponuje elektronickou požiarnou signalizáciou, systémom hydrantov a hasiacich prístrojov v každom objekte. Liptovské múzeum, ktoré spravuje skanzen, každoročne organizuje podujatie Nedeľa rodákov, na ktorom súťažia profesionálni a dobrovoľní hasiči s modernou technikou.
„Dôrazne upozorňujeme turistov a návštevníkov, aby dodržiavali zákazy manipulácie s otvoreným ohňom, kladenia ohňa a zákazu fajčenia vo všetkých objektoch nevyčísliteľnej historickej hodnoty a v ich blízkom okolí,“ zdôraznil Peter Kubica, hovorca Žilinského samosprávneho kraja, ktorého majetkom je väčšina kultúrnych pamiatok na severe Slovenska, vrátane Oravského hradu, Budatínu či Strečna.

