LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Liptovskí záhradkári dokážu veľmi rafinovane zahrať na ľudské zmysly. Pri pohľade na to, čo sa im v náročných podmienkach podarilo vypestovať, pookreje zrak, sladká vôňa zas pošteklí nos a chuťové poháriky podvedome túžia zahryznúť sa do zdravého ovocia a zeleniny.
Výsledky svojej práce, no najmä vášne, ukázali verejnosti v priestoroch liptovskomikulášskeho Centra voľného času a estrádnej sále hrádockého domu kultúry. Návštevníkov fascinovalo nielen niekoľko desiatok odrôd jabĺk rôznej farby a veľkosti, ale aj exotické druhy ovocia a zeleniny.
Záhradu chápu ako miesto pre altánok
Pestovatelia chcú vrátiť deti späť do záhrad svojich starých rodičov. Ľudia dnes väčšinou chápu záhradu ako priestor pre altánok, bazén alebo ihrisko a ich prvý dotyk so zeleninou či ovocím je v hypermarkete.
„Nechceme, aby sa deti pýtali, na ktorom strome rastú zemiaky. Práve preto úzko spolupracujeme s liptovskomikulášskymi a hrádockými školami, boli by sme radi, keby si deti už v ranom veku začali pestovať úzky vzťah k prírode,“ vysvetlil Štěpán Pavlov, predseda okresného výboru Slovenského zväzu záhradkárov.
Mandľovníky, duly a vlašské orechy
Liptov je typický náročnými klimatickými ale aj pôdnymi podmienkami. Vďaka posúvaniu sa chladného podnebia viac na sever je dnes možné dopestovať aj exotické druhy ovocia a zeleniny, ktorými sa záhradkári pochválili aj na výstave. Hoci je ťažko uveriť, pod skúpym tatranským slnkom sa urodila indická uhorka, ačokča, teda paprikouhorka, stáloplodiace jahody a maliny, či exotické druhy tekvíc.
„Darí sa u nás aj teplomilným dulám alebo citlivým odrodám vlašských orechov. Liptov je územím, ktoré je zaujímavé typickou klímou, a aj napriek tomu sa u nás pestujú unikáty. V záhradách som videl mandľovníky alebo kivi. Dopestovať ich v našich podmienkach je náročné, no nie nemožné,“ spresnil Pavlov.
Výstava nie je unikátna len pre exotické druhy ovocia a zeleniny. Pozoruhodná je aj veľkosť a zdravie výpestkov.
Dula si zvykla aj na sneh
Čoraz viac sa u nás udomácňujú plodiny, ktoré sú typické pre južnejšie oblasti. Na výstave sa nimi prezentoval úspešný experimentátor Ján Broska zo Závažnej Poruby. Patrí medzi hŕstku pestovateľov dule v Liptove. „Dulu pestujem sedem rokov, zvykla si už aj u nás a znesie mráz do mínus desať stupňov celzia či sneh. Je to výborné aromatické ovocie, ktoré chutí ako ananás. Zaujímavosťou je, že podpník duly sa hodí na štepenie ako podpník hrušky,“ poradil záhradkár.
Medzi rekordérov výstavy patrili aj obrovské tekvice Milana Matejovie. „Tekvice Goliáš potrebujú dobre pohnojenú pôdu, veľa vlahy a priestoru. Zavárame ju troška netradične, s bielym vínom. Odporučil by som ju starším ľuďom. Aspoň malá zaváraninová fľaštička denne pomáha na čistenie krvi a podporu trávenia pre vysoký obsah vlákniny,“ poradil.
Titul najkrajšieho výpestku získalo jablko
Skupina odborníkov pravidelne vyberá tie najkrajšie kúsky, ktoré ocení, ale určí aj exponát výstavy, ktorý bude zastupovať región na celoštátnej výstave. Tentoraz vybrali jablko.
Obrovské, voňavé a červené, akoby vystrihnuté z ľudovej piesne. Práve jablká sa v aktuálnej záhradkárskej sezóne tešia veľkému úspechu, mnohé sady sa tento rok prehýbajú pod obrovskou váhou typického slovenského ovocia.
„V minulých rokoch sa pod slabú úrodu podpísali mráz a krupobitie. Tento rok bolo počasie priaznivé a stromy mohli naplno ukázať svoju krásu v plodoch,“ povedal Eduard Jakubek, predseda Slovenského zväzu záhradkárov. Ale upozornil, že terajšie hody v ovocných sadoch môžu znamenať biedu pre nadchádzajúce dva roky. „Skúsení záhradkári vedia, že nadúroda môže spôsobiť, že stromy si budú chcieť oddýchnuť. Preto ich treba urobiť presvetľovací rez,“ poradil Jakubek.
