LIPTOVSKÁ OSADA. Po tom, ako časť kúpeľov zmenila majiteľa, sa vzhľad začína pomaly meniť k lepšiemu. Pri vstupnej časti nedávno otvorili novozrekonštruovaný penzión Svätopluk, v prestavbe je aj ďalší objekt.
Z kúpeľných a liečebných domov rastú stále hrubšie stromy, vkusne obnovené sú aspoň minerálne pramene. Päticu prameňov nový majiteľ opravil tak, aby čo najvernejšie kopírovali historický vzhľad, ako ich zachytili na starých pohľadniciach a fotografiách.

Euro na údržbu prameňov
Korytnicu sme navštívili cez víkend, parkovisko bolo takmer plné áut s rôznymi poznávacími značkami. Za státie sa platí symbolické euro, ktorým návštevníci prispievajú na opravu a údržbu prameňov. Z tabúľ sa dozvedáme zaujímavosti a korytnické novinky.
Okrem peších stretávame aj veľa cyklistov, Cyklokorytnička, nedávno otvorená cyklotrasa z Ružomberka do niekdajších kúpeľov pomohla a prilákala sem novú skupinu ľudí. S vlastným pohárikom mierime k prameňom. Nájsť sa dajú ľahko podľa smerovníkov, ale aj vyššej koncentrácie návštevníkov, ktorí sa medzi nimi korzujú.
Zachytávame rozhovory s navlas rovnakou témou, ktorou je sklamanie nad zdevastovanými kúpeľmi, ktorých sláva sa kedysi niesla až za oceán.
Pramene nie sú rovnaké
Dvaja Vojtechovia, Jozef, Žofia a Antonín. Názvy liečivých prameňov sú pripevnené na drevených prístreškoch. Pod nimi živo buble liečivá minerálna voda, ľudia si ju môžu voľne nabrať.
Donedávna to bolo možné iba z prameňa Jozef, napríklad Antonín bol úplne zdevastovaný, obaja Vojtechovia mlčali. Dnes pred nimi sedia a debatujú návštevníci, cyklisti alebo ľudia s taškami plnými fliaš.
Opravené minerálne pramene skutočne príjemne prekvapia. Nie sú v prevádzke dlho a ich okolie už stihlo začervenať vplyvom železitej vody. Vodu naberáme ako ľudia, v čistom prostredí, prístrešok nad Vojtechmi dokonca zdobia historické maľby Korytnice.
Korytnická voda sa pre vysoký obsah železa využíva ako doplnok pri jeho nedostatku, poznajú ju aj ľudia s problémovým trávením či cukrovkári. Zaujímavé je, že pätica voľne dostupných prameňov sa nachádza neďaleko od seba a predsa má každý inú chuť, čo bolo pre nás najväčším prekvapením, líšia sa aj farbou, obsahom bubliniek a aj využitím.
„Už roky chodíme na Jozefa,“ povedal nám pán z Banskej Bystrice, ktorý si postupne napĺňal fľaškami dve veľké tašky.
Vojtech I a Vojtech II. Foto: autorka
Široké liečebné využitie
Veľkou pomocou sú malé informačné tabuľky, pripevnené na prístreškoch. Povedať o minerálnej vode, že pomáha pri tráviacich problémoch, je veľmi obšírne.
Z tabuliek sa dozvedáme, že Vojtech je dobrý napríklad na dvanástorník alebo po operácii žalúdka či slinivky brušnej alebo by ho mali piť cukrovkári. Ďalej čítame o Vojtechovi II, ktorý po zohriatí znižuje nepríjemnú záhu.
Neďaleký Jozef lieči pečeň, piť ho odporúčajú ľuďom s problémami s tenkým a hrubým črevom. Antonín mal pre nás najviac železitú chuť. Aj preto sa odporúča pri nedostatku železa, piť by ho mali tehotné alebo dojčiace ženy či darcovia krvi.
Žofia pôsobí blahodárne napríklad aj pri črevných kataroch a nám pre jemnejšiu chuť chutila najviac.

