LIPTOV. Rieka Belá je liptovským a slovenským klenotom. Ide o poslednú divokú horskú rieku, ktorá prirodzene meandruje a mení sa vo svojom širokom koryte. Koryto nemá len jedno, a tým je jedinečná. V ostatných rokoch začala vytvárať hlboké zárezy, čo znamená, že sa zužuje, prehlbuje a zrýchľuje.
Najvýraznejšie zahlbovanie zaznamenali odborníci v blízkosti Vavrišova. Ide o nepriaznivú situáciu, ktorá má množstvo negatívnych dopadov. Ohrozuje blízke zdroje pitnej vody, hospodárske lesy, chránené biotopy a prírodné spoločenstvá viazané na rieku Belá.
Anna Kidová z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied vo svojej najnovšej štúdii pomenovala príčiny jej dlhodobej degradácie, najmä zužovanie a zahlbovanie koryta. Poukazuje na to, že na niektorých miestach má Belá svoje dno o dva a pol metra hlbšie ako pred výstavbou malej vodnej elektrárne, ktorej prevádzka eróziu výrazne urýchlila.
Odborníci rieku dlhodobo sledujú a využívajú pri tom najnovšie technológie, monitorujú ju napríklad pomocou dronov či pozemného laserového skenovania.
Výdatnosť prameňov pitnej vody dokázateľne klesá
Prehlbovanie koryta rieky je rizikom pre podzemné vody v blízkosti vodného toku. Liptovská vodárenská spoločnosť tam má dva záložné zdroje pitnej vody pre mesto Liptovský Hrádok. Spoločnosť potvrdila, že zaznamenala pokles výdatnosti oboch prameňov.
„Ak sa nepodarí zahlbovanie koryta zastaviť, môžu sa pramene nenávratne stratiť, čo je v čase čoraz častejších období sucha a nedostatku vody zlou správou pre obyvateľov kraja,“ reagovala Eva Lacová, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.
„Keď sme pred pár rokmi spustili projekt, neočakávali sme až takýto alarmujúci stav rieky. Všetkých nás prekvapilo, ako zahlbovanie toku postupuje,“ povedala vedúca projektu Katarína Mravcová z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Navrhli viacero riešení
Bez vhodných riešení sa bude zahlbovanie koryta Belej zhoršovať. Žilinský samosprávny kraj preto vytvoril platformu na hľadanie spoločných riešení. Stretnutie kraj organizoval v rámci dlhodobého úsilia o koordináciu aktivít spojených s činnosťou vody v krajine a vychádzal zo zistení dlhodobých odborných výskumov.
Železničný megaprojekt na Liptove. Vypísali tender na prekládku trate pri Liptovskom Mikuláši Čítajte Zapojili sa do neho zástupcovia župy, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Tatranského národného parku, Liptovskej vodárenskej spoločnosti, Slovenského rybárskeho zväzu, organizácie WWF Slovensko, zástupcovia okresných úradov v Liptovskom Mikuláši a Žiline, ale aj majiteľ malej vodnej elektrárne Dovalovo a zástupcovia obce a urbáru Vavrišovo.
„Vnímam, že pre mnohých to boli dnes nové informácie. Preto pre nás nadobúda stretnutie aj veľmi dôležitý edukatívny rozmer. Informácie aj následná diskusia môžu v budúcnosti pomôcť zodpovedne plánovať zásahy na našich vodných tokoch,“ povedal liptovskohrádocký primátor Branislav Tréger, ktorý je zároveň podpredsedom Žilinského samosprávneho kraja.
Návrh riešenia na rieke Belá predstavil Vladimír Druga, externý expert Slovenského vodohospodárskeho podniku.
„Navrhované opatrenia spočívajú v rozšírení počtu korýt rieky, ktoré by zmenšili jej eróznu silu, v zdvihnutí zahĺbeného koryta a vo vybudovaní priečnych prahov, ktoré by umožnili zadržať nesené štrky. Odborníci sa zhodli, že akékoľvek zásahy do rieky musia byť dôsledne posúdené, aby bola zabezpečená ich stabilná a udržateľná účinnosť,“ doplnila Lacová.
Zásah v roku 2018 jej nepomohol
Rieka Belá vzniká na sútoku tatranského Kôprovského potoka a Tichého potoka, obteká Podbanské a do Váhu sa vlieva v Liptovskom Hrádku. Najmä počas výdatných dažďov v Tatrách sa na ňu domáci pozerajú s obavami, valí sa ňou voda a množstvo kamenia. Veľká povodeň bola v roku 2018, keď sa Belá vybrežila z koryta.
Po povodni do rieky zasiahli vodohospodári, pričom to zdôvodňovali potrebou zabezpečovacích a protipovodňových prác. No už vtedy viaceré organizácie označili zásah za neprimeraný a nevhodný.
Na škody vtedy upozorňovali aj domáci rybári, ich obavy potvrdil inventarizačný prieskum zameraný na porovnanie lokalít zasiahnutých údržbou toku s lokalitami, kde práce neprebiehali. Z výsledkov bolo zrejmé, že zásahom došlo k poškodeniu biotopov rýb.
Odborníci porovnávajú situáciu Belej s českou Morávkou
Pre príklad toho, čo spôsobí neriešenie situácie, netreba chodiť ďaleko. Poukázal naň Miroslav Kubín, odborník na obnovu prirodzených riečnych ekosystémov z Univerzity Palackého v Olomouci. Vplyvom ľudskej činnosti sa česká štrkonosná rieka Morávka vyhĺbila za pomerne krátky čas do kaňonu hlbokého 10 až 15 metrov. Degradáciu rieky sa tam napriek snahám už nepodarilo zastaviť.
„Pre rieku samotnú, život v nej aj krajinu v blízkosti toku to má nedozerné následky,“ upozornil.
Mladí manželia zachránili starú dreveničku. Vyskúšali v nej žiť ako za čias prababičky Čítajte
